Zistila som, kto je skutočný. Veľa nových skutočných som aj našla. Našla som ľudí, s ktorými je radosť žiť. S ktorými je radosť sa opiť aj 12krát do týždňa, s ktorými proste môžem zahodiť všetko a byť sama sebou. Ktorí ma milujú takú, aká som. Aj keď som stále vzťahovačná, panovačná, agresívna, nevzdelaná a dementná. Aj tak ma milujú. A ja sa im často naozaj čudujem. Ale preto ich tak strašne milujem aj ja. Preto, že sú mojou súčasťou a vždy, keď zavriem oči, vidím ich tváre. Cítim naše spomienky. Aj keď sú ďaleko. Porozliezaní po svete. Turecko, Rusko, Ukrajina, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Grónsko, Česko, Slovensko...Všade tam sú. Moji skutoční, ktorých si nedám. Za nič na svete, nikdy...
Našla som prácu. Dokonca viacero. Také, ktoré ma napĺňajú až po okraj. Dokonca občas až zaň. Také, vďaka ktorým som si užila kopu zábavy, spoznala som ľudí, cestovala som...Ach, áno, dva mesiace v Turecku. Mala som sa dobre. A niekedy aj nie. Niekedy som tri dni nejedla, niekedy štyri dni nespala, niekedy som preplakala každú voľnú chvíľu. Ale asi to stálo zato. Asi určite to stálo zato. Dalo mi to veľa - sebavedomie, sebaúctu, odhodlanie, motiváciu, schopnosť asertivity, rozvinulo mi to kreativitu, jazykové schopnosti, ľudí. Tých skutočných. Lásku k tomu, čo robím, pocit, že to má celé zmysel. A ono naozaj má...
Začala som si vážiť rodinu. Vážila som si ju vždy, ale tento rok bol iný. Niekto už tu nemusel byť. Niekto, kto má pre mňa väčšiu hodnotu ako čokoľvek iné. A ja ďakujem Bohu (alebo akejkoľvek sile nad nami), že mi tu toho človeka nechala. Že mám stále svoju najlepšiu kamarátku, svoj vzor, svoju modlu, svoje šťastie. Svoju mamč. Rodina pre mňa tento rok obetovala veľa. Peňazí, sĺz, strachu, námahy. Vždy tu boli pre mňa. A ja cítim, že teraz nastal ten čas, kedy musím splatiť svoj tretí groš. Lebo oni si to zaslúžia.
Našla som lásku. Viackrát. A neľutujem, pretože vždy som mala pocit, že je to to pravé. A neľutujem, že nebolo. Teraz mám niečo, čo je viac. Mám jeho. A možno aj to skončí. Neviem. Nechcem. Ale ak raz skončí, asi to tak malo byť. Aby mohlo prísť niečo lepšie, niečo ešte viac. To ma tento rok naučil. Vážiť si každý moment, každého človeka, každý začiatok, každý koniec. Pretože tak to má byť, tak je to správne. A som zato vďačná...
ĎAKUJEM 2011tka, odpočívaj v pokoji. Teraz je čas na niečo viac, na niečo lepšie. Vitaj 2012tka, som rada, že si tu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár