Všetko sa to zomlelo vlastne úplne odveci randomne na facebooku. Áno, vďaka facebook, milujem ťa. Kamarátka založila random stopovaciu skupinu. Jedného random dňa sa tak objavil príspevok od jedného random chlapca, že chce ísť na random výlet na trase Dánsko-Holandsko. Povedala som si, že takáto kopa randomov proste nemôže byť až tak veľmi random. Rozhodla som sa, že idem do toho.
S Matúšom sme sa stretli týždeň pred odchdom. Už v prvý moment mi bolo jasné, že toto bude super. Naozaj, poznať človeka tri minúty a cítiť sa, akoby som ho poznala celý život. To je fajn. A vôbec nie random-fajn, ale proste klasicky extrémne-fajn. Dohodli sme detaily, spísali ingrediencie, strašne sa opili a dofajčili. Áno, bolo čo oslavovať.
Day 1 - O roztrhanom batohu, opitom Matúšovi, Hamburgu a jedle zadarmo.
Je ráno. Ja si fičím Študentom do Prahy, nabalená, v miernom strese, ale vysmiata jak slniečko. Miestom stretnutia s Matúšom je nejaká naozaj naozaj random pumpa pri diaľnici. Samozrejme, som dement a stratila som sa. Tak kráčam po nejakom poli, vedľa mňa mŕtvy zajac a mne sa utrhnú obidve plecia na batohu. Hovorím si, fajn, no worries, stále ruka hore. Pozbieram si svoje saky-paky, poutieram tie, ktoré sa dotkli zajaca a volám Matúšovi, nech ma nájde a zachráni. On má ale očividne problém nájsť sám seba, keďže mi do telefónu nepovedal nič viac ako: "Čo ti jebe, sestra, ja som strašne najebaný niekde na začiatku Prahy, nájdi ma ty." Poviem si, fajn, stále ruka hore a vydávam sa po Matúšových stopách. Pozdravím zajaca, nadávam ako pohan na už tretí krát roztrhnutý batoh, fajčím jednu od druhej, ale nakoniec Matúša nájdem.
Vyrážame. Ako prvých stretávame chalanov z Jemenu, ktorí sa nás najskôr pýtajú, koľko im zaplatíme. Opitý Matúš im pekne po slovensky povie, že "piču s ryžú". Chlapcov to očividne zaujme a berú nás do auta. S kyslými ksichtami, ale predsa. Pri vystupovaní v Drážďanoch máme plné batohy bagiet, pív, sladkostí a cigariet, ktoré nám chlapci kúpili. Paradoxné, ale pre nás dosť vyhovujúce.
A tak si cestujeme. Z jedného auta do druhého, z kamióna do dodávky. Niekde ďaleko pred Hamburgom stretávame chlapcov z Izraela. Zlatí, ale v konečnom dôsledku nám viac uškodili ako pomohli. Vyhadzujú nás v industriálnej zóne na najzapadnutejšej pumpe na svete. Okolo nás len fabriky, noc, dážď, zima a žiadne autá. Tak si tam takto pekne krásne stojíme 5 hodín, fajčíme, pijeme povinnú rumovú výbavu z domova a hráme slovný futbal. Prichádza spása - Ukrainci. Keďže sme jazykovo zdatný cestovateľský pár a v našom repertoári je aj ruština, vezmú nás diaľničnú pumpu. Weheej, sme zachránení!
Napriek prvotnému pocitu zostávame sklamaní. Dve hodinky sa vyspíme na hamburgskej pumpe pred turniketmi, objímajúc svoje batôžky. Zobudíme sa na zvuk fotoaparátu, keďže si nás fotí nemecká rodinka.
Day 2 - O smetiarovi, stále nie triezvom Matúšovi a príchode do Dánska
Berie nás kamión. Ruský a extrémne super. Až do Dánska. Vyhodí nás na prvej pumpe za hranicami, zas uprostred ničoho. Jediné auto je smetiarske. Tak, reku, Matúš, hybaj sa opýtať. Sedíme v smetiarskom aute, nie sme si istí, či ten smrad pochádza z nás alebo zo smetí. S úsmevom na tvári sa dostávame do Sondeborgu.
Stále nie triezvy Matúš zisťuje, že na svojich kamarátov nemá číslo a ani netuší, kde bývajú. Mám chuť ho kopnúť, ale poviem si, že je opitý a nemôže zato, že je debil. Nájdeme knižnicu a zas raz nás zachráni facebook. Obaja ho milujeme.
A tak sme tu. Aj Day 3,4 and 5 . Samozrejme, party každý deň, pijeme zásadne len Dona Simona a jeme zásadne len to, čo si vytrashujeme. Cigarety žobreme od okoloidúcich. Sedíme na pláži, chodíme do školy, po večeroch pozeráme Hotel Paradise a partyujeme. Veľa, extrémne veľa. S random ľuďmi na random miestach, samozrejme za random peniaze. Hlavne nie naše.
Day 6,7 and 8 - O Groningene a scénach z Trainspottingu
Dopracovali sme sa do Groningenu. Nevieme ako, nevieme za koľko, stále triezvieme. Don Simon je fajn, ale nie vo veľkom množstve. To sme zistili bohužial fakt neskoro. Bohužiaľ pomaly zisťujeme aj to, že prežiť Holandsko bude ešte ťažšie. Zatneme zuby a ideme do toho. Šak sme Slováci. Partyujeme ešte viac, napriek tomu, že skoro neopúšťame izbu. Trainspotting je oproti nám nič. Úplná nula. Na mňa to už celé doľahlo, tak ležím v posteli a žerem Ibalginy. Veľa. A fajčím jointy. Ešte viac. Pomaly cítim, že je čas ísť domov. A tak ideme. Do Brna. Nevieme ako, nevieme za koľko, nevieme vlastne už nič. Tešíme sa len z toho, že žijeme. Vôbec nás už nevzrušujú chlípni kamionisti, auto bez benzínu a bez akejkoľvek inej povinnej výbavy. Za chvíľu sme doma. Spokojní, šťastní, polomŕtvy.
Ale Mordor, stálo to zato. Milujem to, som závislá. Na ľuďoch, na stopovaní, na trashovaní, na Donovi Simonovi na dánskej pláži, na Matúšovi. Najviac. Chcem znova! Takže ak ste random, poďte do toho
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
jj je to velmi chytlave prosteeeeee ma vobec nelaka ist autobusom a tak,ked toto je proste super. skoda ze skoro nikdy nie som doma,hned by som sa bez vahania vydal stopom barskde do europy,kedze aktualne stopujem po Malajzii