A vieš, čo je najhoršie, Veronka? Že vieš, že za nič nestojí. Že je to len prehulený filozof, ktorý...Ktorý ma proste zničil. Znova. A ja sprostá som sa nechala. Znova. Vždy som si myslela, že to je nejaká hnusná karmická záležitosť. ktorá ma privádza k tým hovadám. A ono, čuduj sa svete, som to ja. Ja sama. Žiadne karmy, prúdiace energie, duchovia a spiriti. Do riti. Ja sama si zato môžem. A zaslúžim si facku. A možno aj dve. Aj tri, ak bude treba.
Tak sa nad tým celým zamýšľam. Že čo je to láska? Kto je to ten pravý? Ako ho rozpoznám medzi tým radom zmrdov? Budem proste vedieť, že je to ON? Alebo si len poviem: "Počúvaj, si stará koza, je čas sa usadiť, tak to proste s tým dementom nejako vydrž a nauč sa s ním žiť."? Nerozumiem tomu. A asi ani nikdy nebudem. Sú ľudia pre seba navzájom tými pravými z citu alebo z povinnosti, zo zvyku? Prosím ťa, virtuálny čitateľ, ak to vieš, vysvetli mi to. Lebo chcem poznať odpoveď. Vždy som chcela. Nikto mi ju nikdy nedal. Alebo si ju mám dať ja sama?
Och, do riti aj s odpoveďami, karmou a prehulenými filozofmi. Zmením to! Musím. Lebo tieto veci tak extrémne bolia. A to sa považujem za celkom silnú ženu. Do riti, veď počkajte! Ja vám ukážem. Ukážem, že to dokážem. Tak ako toľkokrát predtým.
Do riti s celým "V láske vždy vyhráva ten, čo má rád menej." Je to pravda, do riti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár