Tušila som tuhosť končatín
odmietala som chlad v prstoch a perách
nechcela som dovoliť prepuknúť panike

A napriek chladu tu som

Podľahla som sebe samej
rozochvením ticha ponúkla som falošný úsmev
telo za telo a ponuka klesá

A napriek ránu tu som

Posledný moment šťastia
bol
zrejme už dávno napriek tomu
tu som

terach chvíľu prázno
nepocitovo
treba čakať ...veď nakoniec alebo aj nie

napriek tomu som
aj keď zrejme celkom zbytočne

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár