Akokoľvek by som chcela neviem povedať prečo.
Nieje dobrý nápad vysvetlovať, len viem, že občas aj obyčajné prepáč spraví veľa.
Iba. Dlho som nevedela ako rozprávať. Občas som ťa videla tam a hentam. Občas som sa do teba pozrela vnútrom, spomienkovo.
Sledovala som ťa aj ťa. Tešila som sa keď si bol štastný a ignorovala keď nie. Nemohla som viac.
Ja. Chcela by som povedať niečo viac. Niečo konkrétne a niečo iba pre teba. Aby si práve TY vedel... dúfam, že vieš. Chcem aby si vedel naozaj veľmi. Veď to
Nechcem aby to vyznelo smutne. Vôbec to tak nieje. Viem, že už sa usmievaš a vie, že sí dávno zabudol. Som zašednutá spomienka, ak vôbec a to je v poriadku. Tak to má byť. Ďakujem
Potrebovala som sa ti ospravedlniť. Potrebovala som povedať prepáč tebe, ale aj sama sebe. Niečím to bolo iné. Niečím to bolo dôležité a som rada, že to bolo.
Už je zase jeseň, dnes prvý krát, tak pocitovo. S gaštanmi, šatkami, dáždnikmi-parazónami-paraplami, veľkými listami a dlhým šerom.
Kvôli nej ti píšem. Vždy sa v jeseni niečo stane. Niečo zlomí, niečo zrastie. Niečo zahojí a niečo začne. Ja som chcela aby sa stalo toto. Niektoré veci neovlyvním. 8.9.11... desať chýba. Prepáč
Veľmi celkom jednoducho. Ty
Patrí to všetkým, ktorý vedia. Najviac tebe
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
jeseňsikrúžioblohoubožoukysnesnipáčiprepáči
UMN__O )