Nad čudlíkom na ovládači ktorý čudne prepína čudných ľudí v čudnej čo najtenšej najfarebnejšej krabičke. Čudujú sa nad článkonožcami v cudzom jedle. Alebo nad nejakým čudným jedlom z článkonožcov
Čudujú sa nad čudnými ľudmi nevediac, že oni sú tí čudáci...
Ja som sa dnes čudovala iba nad jednou vecou. Vlastne klamem asi dvoma. Čudovala som sa hneď ráno, čo robí cudzí odpadkový kôš pri našich dverách...veď to je úplne neslušné nechať takto svoje odpadky pred cudzími dverami...nepoviem keby aspoň darčekový kôš a odpadky, alebo aspoň list. A v tom liste by stálo "Nečuduj sa a vyhoď to...ty, ty Čudo !" Aké som ja len Čudo, by som sa čudovala nad čudným listom... Ale nebol tam čudný list, ani čudný darčekový kôš, bol tam len obyčajný vôbec nie čudný kôš na odpadky. Zelený.
Druhé čudovanie sa prišlo hneď pár sekúnd nato... niekto nám nielen položil cudzý vôbec nie čudný odpadkový kôš k dverám. Zelený. Ale ešte tam ten čudný človek alebo človečica nastriekal parfém. Áno presne tak. A ešte k tomu aj voňavý. Mužský.
Tak si predstavme modelovú situáciu: Som čudný človek. Položím môj odpadkový kôš, k cudzím dveriam. Zelený. Náhle ma zachváti panika, stud a poľutovanie nad mojim činom. A tak ako ospravedlnenie tam nastriekam parfém. Mužský.
Ach
Ľudia sú čudní...len ja som čučoriedka
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
ano su. spomeniem len caste konstatovanie rodicov nad mojimi cinmi: "kazdy blbne svojim sposobom"
Napíš svoj komentár
inak