Štvrtok:
Ďalšie ráno sa zobúdzam z bolesťou hlavy.
Po krátkom dezorienčnom okamohu som si uvedomil, že som zasa u Nico. Nico, čo je to vôbec za meno, Nico.
Prílš veľa Krstného otca do hláv rodičov zrejme. Všade je chmúrne Nico oddychuje nezasiahnutá rannou šeďou.Ono to príde.

Nesnažím sa tajne vyplížiť nemám dôvod nikdy sme si nič nesľubovali ak sa zamiluje je to jej problém v dohode to nemáme.
Posteľ, ešte stále trpiaca zbytkami včerajšej noci a jedného polnočného opakovania, vychýlená zo svojho kurzu mierne zvŕzgla na protest môjho odchodu.Vtedy som objavil dôved prečo Nico vždy chce aby som pred našim stretnutím zavolal.

Trčala tam noha, znie to dramaticky, avšak bola plyšová.
Zohol som sa čiatočne pre nohavice a čiastočne aj kôli vytŕčajúcej nohe. Nebol som si istý či tam nájdem aj zbytok plyšovej náhrady lásky alebo to je opäť jedna výsledná z Niciiných melodramatických záchvatou plných vodiek vína a cigaretového dymu davidoff light.

Našiel som presne to čo som nikdy neočakával. Nie jedného ale niekoľko malých plyšových zvierat neurčitých druhov a dúhových farieb. Pod posteľou ženy ktorá pre dosiahnutie orgazmu potrebuje škrtiť by som rozhodne očakával niečo viac avšak život ma naučil neočakávať očakávané.
Jednu plyšovú kreatúru som vzal do rúk, bol to ten typ veľkého láskyplne držiac menšieho.Vytrhol som malého z objatia schoval si ho do vačku nohavíc a namiesto neho som do objatia vložil papier s odkazom.

Asi o dve hodiny neskôr som si predstavil výraz uvedomenia si a hrôzy na tvári Nico keď namiesto malého plyšového medveďa našla
moju správu, :" Vymením za orál, v utorok?".
Zhruba pätnásť minút nato mi prišla správa,"po pol tretej", aj keby som nemal vo vačku toho hlúpeho plyšáka bol by som budúci utorok u Nico to však nič nemení na veci že teraz je to isté.

Piatok:
Ráno ma zobudil Kompót chcel požicať auto.
Prebral som sa z myšlienok. Nespím už asi hodinu aj keď človek nikdy nevie na ako dlho si vlastne jeho mozog potreboval dať malú pauzičku a nechal podvedomiu kontrolu nad všetkým. Ako keď k vám príde známy z ktorým sa pobavíte ako s nimkým ale na ulici sa ho hanbíte pozdraviť.

Čuciac na studenú poloprázdnu šálku kávy usalašenú na G.B. Shawovi už nejaký čas, to bolo očividne viac ako hodina. Postavil som kávu na radiátor nech sa zohreje a otvoril Georga Bernarda. Po zdrvujúcej informácií že slečna Carewová sa rozhodla uskutočniť svoj úmysel a presťahovala sa do Londýna aby znepríjemnila život akejsi Alici, čo rozhodne nenadvezovala posledným informáciam ktoré som si pametal o Lýdii a kaštieli som sa rozhodol, že písané slovo dnes asi nebude niečo čo by som strávil s prehľadom mne vlastným, a odložil som Bernarda zase na jeho kopu írskych dramatikov.

Nechal som svoje podvedomie opäť ovládnuť časopriestor môjho bytia.

Ocitol som sa v nemocnici smrad moču a vyzvracaných nemocničných večerí ktoré už pred tým nevoňali zrovna zdravo, chabo prekrytý dezinfekčními prostriedkami sa plynulo tiahol chodbou. Nevedel som prečo práve nemocnica ale nebránil som sa teraz už je neskoro sa brániť. Cítil som ako sa moje nohy pohly tak akosi som sa vznášal ale pritom som kráčal podvedomo. Pri kontrole či sú to naozaj moje nohy čo ma posúva vpred som pohľadom a dedukčnými schopnosťami zistiľ že som pacient. Papuče na mojich nohách boli jasným dôkazom. Takže som pacient, čo ďalej moje drahé podvedomie. Nejaká pekná povolná sestrička alebo niečo podobné by nebolo?

Fuj, vybehla na mňa nejaká sestra ktorá by sa v americkom filme vlolala vrchná sestra Máržrit a doma by chovala milión kočiek.
Blabotala si svoje. Tváril som sa počúvajúc a v hlave som si pritom pustil the Beach Boys.
Túto pieseň mám vážne rád.
round round,get around
I get around, get around ooooooo, I get arond,From town to town,Get around round round i get around
Im a real cool head,Get around round round i get around,Im making real good bread
Vďaka milé podvedomie.

Sobota:
Nemám rád soboty. Zobudím sa vždy až napoludne ak nie poobede. Neviem čím to je ale sobota je deň bez vstávacieho podnetu v mojom mozgu.
Navyše kto vymyslel tie hlúpe otváracie hodiny v obchodoch? Do dvanástej do jednej nanajvýš to druhej ale skúste sa čerstvo zobudený o tretej ráno vášhočasu, poobede všetkých ostatných času, zohnať chlieb nieto ešte čerstvý chlieb rožky sú utópia.

Už to posledného poldruha roka neskúšam uspokojím sa s tým čo nájdem doma a ak nenájdem som spokojný aj tak. Nepriberiem. To si len ženy myslia, že váha nás mužov netrápi, ale prečo by sme sa potom pri každej viac či mene vhodnej príležitosti dotýkali svojho brucha, hladili ho búchali sa po ňom a podobné nezmysli?

Je to predsa podvedomá kontrola hmostnosti ktorú strácajú muži vo veku keď si cez brucho nedovidia na kolená. Vtedy ich mozog pochopí že tam to brucho naozaj je a prijme to za fakt.

Sobota čo sa dá robiť v sobotu pozrel som sa na miesto kde ešte včera ležal Bernard Š. asi som sa zbláznil keď som ho zkopol z jeho kôpky dramatikou na avantgardu v počiatkoch.

Po dlhodobej a pracnej úvahe čo zo zbytkom dňa, tým myslic pár hodín som sa rozhodol pohladať v telefónom zozname pár starých známich a zisiť ako sa majú. Adam. Kto je Adam? Neviem zistím pri najhoršiom zavesím skôr ako dôjde k najhoršiemu a bude sa chcieť stretnúť.

Zvonilo to tri krát ani moc ani málo. Po ďalších dvoch minútach som sa dozvedel kto bol Adam. Volali sme ho Kompót ani neviem prečo. Adam je ten bastard ktorému som požičal auto a rozflákal mi ho o strom zrovna včera. Teda bol ním.
V utorok je pohreb prislúbiľ som účasť ani neviem komu vlastne. Bola to žena, jeden z dôvodov prečo som súhlasil. Možno som všelijaký, ale som slušne vychovaný, ženám sa nie nevraví za žiadnych okolností, iba ak sú škaredé a táto znela opotrebovane ale sľubne. Pôjdem tam, zistím aspoň ako moc mi rozflákal to auto a kto mi to vlastne zaplatí ak by to mala platiť jeho Lenka možno by sme sa dohodli aj na splátkach v naturáliách.

Bastard jeden vedel som že ak mu zavolám budem sa s ním musieť nakoniec stretnúť.

Nedeľa:
Bdiem už od soboty. Včera som nezaspal teda chystám sa ľahnúť si teraz aj keď v posteli ležím už pár hodín, naozaj ľahnúť si sa chystám práve teraz. Práve som dokončil úpenlivé tvarovanie vankúšov. Je už vlastne nedeľa a nie zopár hodín, už je pomaly vo svojom zenite to znamená, že je asi tak trištvrte na tri a teraz všetci začínajú myslieť na zajtra. Na povinnú kupeľ, nastavenie budíka a zajtrajšiu sporiadnanú prácu kam sa vyberú. Ako zajačiky na Veľkú noc do rady a usmievať.

Ja sa kúpať nepôjdem, vyhonil som si dnes už trikrát, ako polovička pracujúcich sporiadaných občanov, ale som anarchista. Som anarchista už niekoľko dní môj anarchistický manifest začína byť zaznamenateľný už z dvoch metrov. Možno zajtra si vymyslím si nový manifest možno nejaký niekde opíšem ako romantici tí ho tiež iba vzali.

Zaujmavé po strope mi momentálne prebehla nejaká drbnutá chobotnica a ťahala koňa asi už spím ale keď tá chobotnica sv- .

Pondelok:
Budím sa zavčasu, skontrolujem schránku, nakŕmim kočku ktorá prekvapením, že som na ňu nezabudol takmer začala aj priasť, nalejem jej k tomu aj pokazené mlieko veď tvaroh je zdravý. S kávou v hrnčeku od piatku som povytiahol štýlové žalúzie v úprave dreva zo stopercentne umelých materiálov a lahol som si späť do postele.

Cez okno som mal úžasný výhľad na ulicu. Muselo byť pred šiestou. Mám neskutočný odhad na čas. K tomu sa všetci prudko premiestňovali smerom do mesta a keďže hromadná väčšina bola poškolského veku usúdil som že teraz sa chodí do práce. Zaújmavé v takom čase som ešte hore nebol. Všetko je raz po prvý krát.

Zo silne sugestívnym pocitom, som opať položil kávu na rebrá radiátora a vybral sa do kúpeľne.
Je čas vzdať sa svojich ideálov. Áno Dámy a Páni, teraz prichádza ten moment ztrhnutia Berlínskeho múru klamstiev a ideálov našich otcov.
Teraz musíme čeliť pravde a postaviť sa jej z hrdosťou nášmu národu vlastnou. Každý jeden z nás ma povinnosť, nie ledajakú povinnosť ale svätú povinnosť, pozrieť sa pravde zhlboka do očí a napluť do ksichtu jej aj jej hnusnej sestre Realite s ktorou by sa nevyspal ani slepý malomocný mrzák.

Toľko predslov ktorý moju mačku zaujal natoľko až si začala lízať genitálie. Odomňa to nemá ja som ju to neučil samozrejme ale bol by som veľmi rád keby ona naučila mňa ako to robí.

Utorok :
Ako každé ráno som vstal presne o šiestej dal si pomarančovú štavu bez konezrvantov, čierny čaj, omeletu z bielkov a polovičku zeleného jablka. Po sprche som sa dôkladne oholil mojim superdrahým šesnásť čepieľkovým vibračno spievajúcim strojčekom.

Hneď ako som to urobil prešla mojou kúpeľnov žena len v uteráku zahaľená tak akoby jej to jej otec určite nedovolil pohladila ma po tvári z čoho okamžite dostala orgazmizký kŕč a kráčala ďalej neviem kam keď dvere mám na druhej strane. Venoval som si jeden dlhý pohľad do zrkadla mám sa predsa rád.

Hovno.
Nič z vyššie uvedeného sa v Utorok nestalo teda oholil som sa strojček bol hnusne tupý. Fungoval viac ako pinzeta než strojček a za pomoci dávno zachnutých zbytkov jedál mi trhal môj mužný porast napriek tomu som sa dokázal porezať na troch miestach tak hlboko až som si myslel, že vykrvácam. Naštastie som skvelý zdravotník okamžite som si to vydezinfikoval svojimi slinami aplikovanými sterilným prstom nedávno vybraným z mojej vertikálnej štrbiny a vedel som že všetko bude v poriadku .

Z úcty ku Kompótovi som si dokoca vzal aj rovnaké ponožky. Vyfešákovaný ako na prvé rande som sa teda vybral za Kompótom, dúfam že ma nenechá čakať.
Uprostred reči nejakého chlapíka mi zazvonilo moje ultra cool zvonenie rockovej skupiny Manowar s titulom Today Is a Good Day to Die naštastie som to zdvihol skôr ako to spevák stihol zopakovať tri krát takže bola naozaj malá pravdepodobnosť že si to niekto všimol.

Zabudol som na Nico. Od zhnusenia svojich žliz ktoré mi stretnutie s ňou pripomínali každý deň od štvrtka, ale dnes nie som nezabudol hlasne a vulgárne zanadávať. Poslal som zvdušný bozk Kopótovi Lenke som ticho podal ruku a papierik na ktorom bolo moje telefóne číslo so slovami, že na tom aute sa nejako dohodneme ak zhodí 10 kilo alebo privedie kamarátku.

Ešte som nebol ani vonku a už som volal Nico akú strašnú chybu som urobil a že mi zomrel najlepší prateľ navyše mám rozflákané auto a aký som zničený ale už som na ceste ale bez auta mi to bude trvať trošku dlhšie a možno naprídem najčistší. A ako veľmi by ma psychicky povzbudilo keby by ma privinula na svoje ňadrá v tej červenej podprsenke.

Streda:
Včerajšok bol krásny deň. Všetko čo sa dialo od švrtej popoludnia by sa malo zapísať ako najlepší deň najúbohejšieho človeka.

Dokonca to bolo lepšie ako prvá zmrzlina s polevou ktorú si prevrhlo na tričko to dievča v piatej triede. A to tričko dodnes si ho pametám, si s takou eleganciou a gráciou vyzliekla, za čo jej budem dosmrti vdačný, že keby sa tu ukázala na mieste si ju vezmem, od toho okamihu ju milujem a som si istý že sa stane mojou ženou. Raz určite, ak teda teraz nemá muža, dve deti, celulitídu a jazvy po pôrode ak by vyzerala ako Kate Moss beriem ale Umu Thurman si nechajte.

Premýšľam či má zmysel ísť zajtra na pravidelné schôzky k Nico o šiestej večer. Pokazilo by mi to iba dojem zo včerajšku. Zajtra už jej nemám vrátiť akého plyšáka a ona svoju časť tiež splatila aj s úrokami a všetkými drobnými poplatkami za prechovávanie toho pseudozieraťa v mojom vačku. Zajtra tam už nepôjdem. Možno za mesiac alebo dva.

Vo svojej posteli ktorá krásne voňala mnou a rôznymi telesnými výlučkami mnohých iných ženských tiel som sa rozhodol že zajtra vrátim Bernadra Eš do knižnice. Som si istý, že knihovníčka z toho znovu zvítania po rokoch bude celá bez seba možno ma nechá konečne urobiť aj viac ako iba požičať si knihy. A možno vrátim aj tie ostatné knihy.

Síce si potom budem musieť kúpiť nový čajový stolík ale ja to zládnem. A mačke dám konečne meno.

 Blog
Komentuj
 fotka
whataboutsusan  18. 2. 2009 03:26
Ak vaša pozornosť zvládla aj tento dlhší príspevok a nieje obmedzená na články dĺžky príspevku do Brava ocením Váš názor
 fotka
loverman  18. 2. 2009 09:07
Je v tom pribehu cisto len fikcia ,alebo je tam aj kus tvojej skutocnosti ?
 fotka
mesiacikmaj  18. 2. 2009 09:10
skončil som piatkom, dočítam neskôr,... staré dobré Bravo
 fotka
cjubou  18. 2. 2009 12:33
Fúha (či fíha), chcelo to väčší kus sústredenia, ale úspešne so dočítal, potom som si pozrel tvoj profil a chvíľu rozmýšľal ... ešte som tu nečítal veľa blogov, ale tento bol jednoznačne najzaujímavejší . .
 fotka
kemuro  18. 2. 2009 12:56
v skratke:

budem stručný, hoci to tak spočiatku nebude vyzerať. vo štvrtok, teda zajtra je už patrne neskoro. kedže krstný otec v mojom obľúbenom podaní, teda ryan + hanks sa konali v nedeľu, t.j o tri dni neskôr. v skutočnosti však o tri dni skôr- z hľadiska piatku som na túto udalosť pozabudol. pozabudol- už vo štvrtok. v piatok, ten pred nedeľou, čiže dva dni predtým, v jediný deň, vytiahnutý z iného týždňa, som mal rozčítanú a stále mám gideovu knhu, nedočítam ju už. načo...

a potom v stredu, teda dnes
som si prečítal túto "knihu" a zistil som, že nemôžem ísť do knižnice. ale kniha za to stála. stála za to prísť na to, že tam nepôjdem. teta prokešová by sa pohrala s mnohými vetami, ale to je vedľajšie.
 fotka
mardzi93  18. 2. 2009 15:49
pekné to je
 fotka
insomnya  19. 2. 2009 22:42
Približne do polovice som sa musel premáhať, aby som vôbec pokračoval v čítaní... niekoľkokrát som to chcel vzdať... ale od utorka to začalo byť zaujímavé...
 fotka
kemuro  24. 2. 2009 21:19
ja mám tento blog skutočne rád. dokonca som kvôli nemu zanevrel aj na námestie kozmonautov. ešte chcem dozrievať. chem byť nevyzretý čitateľ.
 fotka
kemuro  9. 8. 2009 12:47
NAVEKY NUMERO UNO DE TODO EL MUNDO SIEMPRE JEDNOTKA NA CELOM SVETE
Napíš svoj komentár