pravá veta od Hamleta.
Pripomína tichú pravdu
padám ako Mína z hradu.
Pritiahnem si v lete nohy k telu, chúlením sa zohrievam
provokujem atmosféru
preplnenú vákuom,
pozorujem svoju dráhu
priplietam sa k hvezdárom.
Padám strmo pomaličky vznášajúc sa hrdosťou,
priťahovaná voňajúcou, nebezpečnou priepasťou,
padám ako minca polonižšjej hodnoty,
pozorujem svoj pád do lovísk najveselšej ničoty.
Priestor poznania poloprávd, položivot, poločierny tuš .
Polokrik a polovzlyk bol si môj polo...
Pošimrávam vánok obojnosím obočím,
popiskujúc Ti do ucha
pragmaticky provinilo
pripúšťam tak svoju vinu.
Predkladám Vám Zloducha
Polorozpad.
Poločasu.
Pošepol mi ticho.
Prestaň plakať.
Polepším sa.
Prestriem lúku vzdychom.
Pretočím na druhú stránku
prečítam ti koniec viet
predstieranou zdvorilosťou nechávam Ťa tak si leť
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
brekekee
14. 2.febuára 2009 18:04
jedna z mála kvalitných čo som na birdzi čítala
2
ja momentálne nemám slov. a to som dosť dlho uvažoval, čo ti napíšem a prečítal si to asi pätnásťkrát. ale bez výsledku...
3
neviem preco to citam az teraz, ale presne cosi take moje oči a zmysly prave hladali, podobne ako muro....stracam slova (dufam, ze mi ich potom pomozes najst)
Napíš svoj komentár