zlom
pravda
ticho
tušenie počas mlčania
a buch som preč
nevraviac nič, cítiť prázdno
ako veľmi to malo byť dokonalé
a pritom vzduch
nič nehovoriace obrázky spomienok
dúškami dávkované nádeje pretiekli pomedzi prsty
tušiac skazu v snoch desiac sema sama
zvliekla som kožu niekoľko krát
stála nahá pred sebou a svetom obdivujúc chlad
prázdno
teoretické správnosti, porozumenia a rozchody
búchajúce srdce na parapetnej doske a Atlasove podlomené kolená
nebopád srdcolám okovlzlyk a dušoprázd
úsmev na celú dvojstránku prepočujúc zvony umieráčika započať cestu poslednú tú ktorá vedie nikam
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lubobs
21. 7.júla 2012 20:04
dušolem
Napíš svoj komentár