Ut tU

Kde inde by sa to malo začať ako...
V autobuse...
Je tu horko, šofér opät robí nemiestne vtipy s cestujúcimi.

Mladý muž opretý o sklo pravdepodobne spí alebo minimálne silno medituje, pretože si nevšíma mastnej škvrny ktorá po ňom na skle zostáva … ešte kúsok a bude na skle niečo ako obraz...
majstrovské dielo mastnoty.

Dievčina v zadu plače. Pravdepodobne problémy s priateľom, popri hysterickom vzlykaní stíha samozrejme ešte aj hlučne telefonovať tak správne nevtieravým spôsobom aby celý autobus vedel, že to ON je na vine...
Čo sa stalo??
Podviedol ju ? Nemyslím si ...Nahodená cica ako je ona nebýva ta podvedená
ale skor naopak.

V predu sedí muž, nastúpil na zatávke hneď po mne. Zabáva vodiča a ohrozuje tým život nás všetkých. Zdá sa, že jemu aj vodičovi je to jedno.

Nepríjemne páchnuce poťahy človeka škrábu na koži a zapríčinujú klíženie zraku spolucestujucich. Sú to ale šťastlivci ktorí si sadli na sedačky vekom dávno zodrané.Riešením by bolo zostať stáť…ale…

Autobus, čerstvý vzduch sa dnu dostane len občasným otvorením miniaturných dverí. Otvárať okná je neprípustné!
Vždy je pritomný minimalne jeden spolucestujúci väčšinou staršieho veku ktorý
je náchylný na prievan.

Staršia pani v predu sa tvári, že jej sa to netýka.V jej predstavách sedí v luxusnom osobnom aute, na spätnom zrkadle sa jej húpu a pečlivo vybrané a zladené talizmany
a jeden voňavý stromček.
Vidí svojho vlastného šoféra s čiapkou. Jej parfum sa nepríjmne vplýži ku každému cestovateľovi aby mu dal jasne na javo, že je to ona kto tomuto územiu vládne...
ako šelma značkujúca si svoje vlastné malé pojazdné teritórium.

Prudká zákruta...niekto vzadu vykríkol...všetci ľudia sa otáčajú, chcú vedieť kto je ten
nešťastník.
Hieny sa vždy radi pobavia na krvy iných.

Je skorá jeseň.
Vonku je ešte deň ale pomaly sa stmieva, šedasté mraky pripomínajú ďaľších sedem
mesiacov chorôb, mrazu a nepríjemností spojených s ich tajomnou mocou premenlivosti.

Ach áno, konečne moja zastávka.
Chlapík s mastným umeleckým dielom sa brebral...niečo sa mu nezdá je dezorientovaný ...Áno, áno mladý pán Košice už boli...



Úbožiak, teraz aby znova čakal na ďalší spoj.
Zdá sa, že sa rozhodol vystúpiť na mojej zastávke. Okupant jeden ! ...

Áno už to tak vyzerá autobus prichádza na zastávku. Vystupuje mastný umelec ,
ja a nenápadne-šedá dievčina...

Človek sa na ňu pozrie a má problém zaostriť zrak...títo šedí ľudia majú zvláštnu schopnosť, byť neviditelný aj pre ľudí ktorí ich chcú vnímať.

Zvláštne, autobus nezastavil ale dvere sú otvorené.
Vodič asi málo posiluje a je mu zaťažko šliapať na brzdu...v poriadku, zoskočím.
Zem sa mi snáď neuhne.
Vždy tam niekde na konci je. Aj keď občas nepríjemne ďaleko.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu