Chcem len ticho ležať, dívať sa ako spíš.
Nechcem ťa zobudiť iba ti jemne odhrnúť vlasy z čela.
Je ti horúco, potíš sa, sledujem ako sa ti leskne pokožka,
iba svetlo z nočnej lampy neúprosne nasekané, starými žalúziami,
dopadá v pásikoch vykresluje obraz do temnoty.
Spoznávam krivky tvojho tela,
po centimetroch po častiach.
Vdychujem ťa po kúskoch
schovávam do krabičky emócie
tíško už vŕzga
Otískam ťa do pamäte, každý detail, čiastočku
pomaly postupne vypalujem obraz na sietnicu.
Počúvam tlkot tvojho srdca
najdokonalejšia kakofónia zvukov, súzvuk antihlukov.
Vidím ti ho na krku, ako pulzuje lenivo sa zdúva hore dole
nič netušiac nič nevraviac
tajomstvá tajnosti dôvera cit
naše
na vždy to bolo bude možno uvidíme
Uvidíme ako to celé bude
Uvidíme koľko ľudí, vecí, slov sa premelie medzi nami
Uvidíme koľko hádok, tichých poloprávd, márných nádychov, tichých pozvdychov, želaní
Uvidíme aká bude nálada
na víno
na bozk
na slzy
na prinesenie šálky
na ticho
na Nie
Uvidíme ako to bude stanica začiatkov nezatvára
Zhasneme večerné lampióny komárom odrátame večierku
Začneme poľahúčky otvárať oči po takej dobe môže svetlo bolieť
Uvidíme čo zajtra možno bol dnešok posledný
dnešok sa uzatvára kapitola dnes potrebuje nový obal vtedy
ťuk ťuk ťuk ťuk send enter klik cross offline
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mensrea
18. 4.apríla 2009 10:05
asi by som to dehonestoval hocicim co by som napisal a nosilo by stipku myslienky... je to inertne ake nejaky moment, taky maly svet a okolo rusko prazdnoty...
5
aa ako sa vola ta pesnica? nemozem zohnat to meno..kedzde odtialto sa to zrusilo...
Napíš svoj komentár