Blog o ľudskom utrpení

Píšem, pretože mám chuť písať. Nakoľko som už však dlho nič poriadne nenapísala, nebude to stáť za veľa. Zbytočne ste na túto slečnu klikli. Mám pocit, akoby som sa opäť učila chodiť na nočník. Pojem blog mi nehovorí absolútne nič. Možno tak psychický blok. Alebo ten z tetrisu. V každom prípade by som sa s vami rada podelila o môj životný príbeh, ktorý je o ľudskom utrpení. A vy predsa také blogy máte rady.

Meškalo mi to už 11 dní. Nemať priateľa, s ktorým vediem plnohodnotný sexuálny život a večne zvedavú matku, ktorú zaujímajú jedine moje známky a menštruačný kalendár, nerobila by som z toho až takú tragédiu. Existujú predsa oveľa príjemnejšie veci ako predmenštruačný syndróm či nepríjemné bolesti v bruchu. A ušetrené peniaze za vložky by som mohla investovať oveľa rozumnejšie, napríklad do pelendrekov.

Meškajúca menštruácia ma však pomaly privádzala do šialenstva. Spolužiaci sa báli maturity a mňa desila predstava, ako sa každý deň budem terigať s kočiarikom na piate poschodie. V bytovke totiž nemáme výťah.

O mojom trápení vedeli viacerí. Sesternica, priateľ, Gabika, Zuči, mirkova, dokonca aj jeden nemenovaný doktor z internetu, ktorý mi doteraz na moju otázku neodpovedal. Vedeli o tom v podstate všetci. Od každého som očakávala len jediné - aby mi vyvrátili moju šialenú teóriu o tom, že ma v noci oplodnil upír. Niežeby som bola nejaká nadšená fanynka Twilightu, ale inak som si to vysvetliť nevedela. Vždy to radšej hodíte na niekoho iného. Uštipačnú Gabikinu prednášku o škodlivosti alkoholu počas tehotenstva som radšej nebrala na vedomie. To by som sa už kompletne zbláznila. Navyše tie vodky boli zaplatené.

Rozhodla som sa to riešiť až včera. Donútili ma k tomu hlavne tí zainteresovaní, ktorým som už svojimi rečami začala liezť pomaličky na nervy. Nepovedali mi to síce priamo, ale vycítila som to z toho, keď zakaždým, ako som spustila o dupačkách a detských soplíkoch, nenápadne zmenili tému.

Svoju gynekologičku neznášam. Bola som u nej zatiaľ len dva razy, no zakaždým som od nej odišla s plačom. Prvýkrát mi spravila anál a povedala, že "gymnazistka musí ovládať rodidlá ako otčenáš" a "pre mňa za mňa si kúpte v lekárni mastičku za dvadsať korún a potierajte sa tým". Počas druhej návštevy som z nej bola taká vystrašená, že som si nevedela sadnúť na kozu, k čomu mala samozrejme hneď pripomienky. Odporná stará ježibaba, ktorá si ma očividne pomýlila so skúsenou pornoherečkou a ženou, ktorá už má za sebou tri pôrody.

Aby som to teda zhrnula a netárala tu nezmysly, nedesila som sa samotného vyšetrenia, ale tej ženy. Nikdy ma nezabudla totálne ponížiť, zdeptať-"na vašom mieste by som radšej robila niečo s tou pleťou" a ukecávať na totálne voloviny - "viete o tom, že máte jeden prsník väčší? ten ľavý si budete musieť vypchávať". Bála som sa, že nad mojimi jedenástimi dňami len kývne rukou -(preboha, čo mi sem leziete? vy neviete, že tehotenstvo dokážem potvrdiť alebo vyvrátiť až po dvoch týždňoch?), prípadne mi bude pod nos pchať tú hnusnú antikoncepciu, len aby mala z toho provízie. Ako však povedal Erik-"lekári sú síce kokoti, ale za kým iným máme ísť?" Opäť mal raz pravdu.

Ráno sa však stalo čosi nepredstaviteľné. Fantastické, geniálne, úplne úžasné. Po jedenástich dňoch som to konečne dostala. Tak ma to potešilo, že nemusím ísť k tej zvráskavenej lesbe, že som sa rozhodla celé ráno zostať v tom zakrámovanom pyžame, až kým nepôjdem do školy. Po desiatich minútach ma to však prestalo baviť a menštruáciu som nenávidela. Stará dobrá Vierka.

Pýtate sa, ako to bolo so mnou ďalej? Nijako. Bolo mi zle, mala som hnačku, vracala som, nešla som do školy, zobrala som si paralen a nakoniec všetko dobre dopadlo. Potrubie som neupchala, dieťa nečakám, zo školy ma nevyliali a ocino nezabudol dodať, že sme generácia slabochov, keď sa vo všetkom spoliehame na chémiu. Tse, vidno, že nikdy nerodil.

A to je môj príbeh. Tak banálny a úplne od veci, až sa mi celkom páči. A čo váš príbeh?

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu