Piatok v práci je pre väčšinu ľudí vykúpením. Nie však pre tých, ktorí pracujú v novinách. Kým ostatní si robia na víkend bohapusté plány, pre redaktora je piatok najhorším dňom v týždni. Aspoň teda v denníku. Práve vtedy je totiž potrebné naplánovať na sobotu a nedeľu články so škandalóznymi titulkami, ktoré majú potenciál nasrať ľudí a našej firme tak privodiť nemalé zisky. Už dávno sme prestali robiť žurnalistiku a pre manažérov v oblekoch sme len chodiace čísla, grafy a tabuľky.
,,Politika, v tabuľke nevidím dnešný článok na desiatu!" Zakričala nám od stola žena, ktorú nemá v redakcii nikto rád. Za minútu dokáže rýchlosťou svetla vychrliť celú Hviezdoslavovu básnickú zbierku, za čo jej prischla prezývka Rýchlovravná Kanvica. Bohužiaľ, to, čo rozpráva, obvykle nedáva nikomu naokolo žiadny zmysel. Redaktorom robí zo života peklo svojím piskľavým hlasom, idiotskými požiadavkami a sústavným plánovaním. Áno, čítate správne, plánovanie v denníku v neistých časoch, kedy neviete, v akej európskej metropole zase rachne bomba, alebo sa s výbušninou okolo celého tela odstrelí nejaký náboženský fanatik. Akoby sme už aj tak nemali dosť svojich problémov. Situácia bola o to horšia, že okrem blížiaceho sa víkendu bol pred nami aj sviatok, čo znamenalo, že dnes sa z práce skôr ako pred ôsmou večer nedostanem.
,,Zeman pre český Blesk priznal, v koľkých rokoch prišiel o panictvo. Urobme niečo podobné aj k nám na web! Kto z vás zavolá Ficovi, Kiskovi a Dankovi?" Docupitala k nám so šialeným výrazom v očiach Kanvica, na čo sa moja kolegyňa postavila s úmyslom oznámiť našej šéfke výpoveď. Kanvica možno nie je zlý človek, len je posadnutá tabuľkami a má občas uletené nápady. Vlastne skoro vždy.
,,A nezabudnite, že ide predĺžený víkend, takže od vás potrebujem 20 článkov," zavelila na záver Kanvica a odpochodovala terorizovať na ďalšie oddelenie.
Viete, problém nebol v tom, že robím bulvár, vysedávam v redakcii do neskorých večerných hodín a ráno idem do práce s malou dušičkou, kto zase bude po mne bliakať. Prekážalo mi ignorantstvo tých hore, ktorí nevedeli o novinárčine nič a článok rozdeľovali len do dvoch kategórií - číta sa/nečíta sa. To, koľko času venoval redaktor jeho príprave a že do textu vložil svoje srdce, pre nich absolútne nič neznamenalo. A tak u nás bolo bežným zvykom, že skúsení a šikovní redaktori sa po rokoch tvrdej driny zobrali a odišli na miesto, kde si ich budú aspoň trochu vážiť. Aspoň v to dúfali. Môj život mal však so mnou celkom iné plány.
Pokračovanie nabudúce...
Denník
Komentuj
10 komentov k blogu
1
hetfield
24. 8.augusta 2017 21:24
na bulvári sa vždy zabavím kam všade dokážu dať vykričník
10
Neni ta konvica náhodou Júlia? A kedy bude pokračko? Inak to delenie článkov na číta sa/nečíta je podľa mňa úplne rozumné a isto to tak funguje aj v serióznejších tlačovinách. Prečo by niekoho malo zaujímať, koľko sa s tým natrápiš, keď si to beztak nik neprečíta?
Napíš svoj komentár