Odvtedy ubehlo pätnásť rokov a nič sa nezmenilo. Ešte vždy som to malé dievčatko, ktoré sa teší, keď sa slnečný deň behom chvíľky zmení na scénku z Hitchcockových filmov. Obloha sa zatemní, zo zásuvky sa v obave vytiahnu všetky spotrebiče, mamy utekajú zvesiť prádlo a otcovia preparkovať auto.
Stále sa v spomienkach musím vracať do detstva. S bratmi sme pozerali film, samozrejme, že ten najlepší na svete, pretože Murphyho zákony platia pri búrke dvojnásobne. Cez reklamu to rachlo do antény a namiesto hercov 90-tych rokoch sme mali na obrazovke zrniečka. Naša mama nás prišla akože skontrolovať, ale v skutočnosti chcela vedieť, či aj nám vypadla telka.
Potom to udrelo druhý krát. Boli sme bez svetla, počítača, bez mikrovlnky, odrezaní od sveta. Na stole v kuchyni svietila sviečka a v rúre sa piekli zemiaky. Akosi automaticky sme si všetci traja sadli za stôl. Ocino nalial každému víno, nám ako deťom však menej a hrali sme kocky. Nebolo dôležité, kto vyhrával, ale to, že sme spolu. Ako rodina.
V sobotu som zažila niečo podobné v Nitre na festivale. Pod Corgoň slnečníkom sa tlačili rodičia, deti, deti detí, učitelia, organizátori, šéfovia banky, robotníci v továrni na topánky, budúci prezidenti krajiny. V tom daždi nikto z nás nemyslel na svoje pivo, cigánsku v žemli či autogram od Kulyho. Niektorí sa smiali a iní nadávali, ale aspoň raz nás ako ľudí spájalo niečo spoločné.
Po búrke sa všetko vráti do starých koľají. Obývačky ožijú televíznym spravodajstvom, v detských izbách sa rozsvietia monitory a močiť sa bude za zatvorenými dverami. Strachoprdi vylezú spod svojich postelí a roztrasenou rukou si pripália cigaretu. Sviečky po zbytok roka neuvidím, maximálne tak na dušičky. Vždy si však spomeniem na deň, keď som po prvý krát hrala hazardné hry a pila víno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lukeeusk
6. 6.júna 2011 18:17
aspoň raz za čas, boli ludia ludmi, na jednej úrovni
3
veľmi pekné, aj ja mám búrku rada, no keď práve nie som v lese, kus od chaty, ktorá je na kopci, čo sa mi raz stalo
mne sa pred nedávnom podarilo zažiť búrku, keď som vychádzala z Tesca, bolo to také zvlášte, že všetci ako keby zastali, nikam sa neponáhľali, stáli pred dverami a pozerali von na tú krásnu búrku
mne sa pred nedávnom podarilo zažiť búrku, keď som vychádzala z Tesca, bolo to také zvlášte, že všetci ako keby zastali, nikam sa neponáhľali, stáli pred dverami a pozerali von na tú krásnu búrku
4
,,...či aj nám vypadla telka" . Celé dobre vystihnuté . Sranda ako počasie zbližuje, aspoň niečo majú ľudia v tej chvíli rovnaké...
Napíš svoj komentár