Nespravila som vodičák. Zase. Nejazdila som až tak zle, ale to je teraz už jedno. Zrútil sa mi svet a stratila som ideály. Už ničomu neverím. Som nešťastná a nasratá. Preto tie krátke vety a vulgarizmy. Jebať na to.

"Nemali sme ťa do tej autoškoly vôbec zapisovať," zavzdychal dnes ocino. "Bavili sme sa s maminou, že na to ešte nie si zrelá." Asi pred týždňom mi vynadal do bifľošov. Vraj by skôr prežil, keby som nespravila školu ako skúšku z vodičskej spôsobilosti. A či mi nie je trápne, že som dala značky na plný počet bodov a išla na predtermín. Povedal to síce v hneve, keď mi po treťom pokuse skapal plyn, ale na človeku to zanechá jazvy.

Viete, on má asi pravdu. Teda to s tým šprtom. Nenosím okuliare s najtučnejším rámom, nevlastním mikroskop a na Facebooku mám niečo vyše 100 priateľov, ale vždy som sa učila dobre. Až na matiku, ale to som pripisovala svojmu pohlaviu. Keď však išlo o slovenčinu, jazyky či spoločenské vedy, excelovala som. Rozumiem pojmom, chápem súvislosti a milujem svoje abstraktné myslenie. Vždy mi to išlo akosi samo, bez vynaloženia nejakého veľkého úsilia. Niekedy som sa dokonca nesnažila vôbec.

Keď si dnes pozerám svoje vysvedčenia, žiacke knižky, riaditeľské pochvaly a diplomy, pýtam sa, na čo to bolo všetko dobré. Povrchné vedomosti, zbytočné poučky a omáčky kolo toho za mňa predsa nenavaria, neoperú, nenakŕmia dieťa, nevymenia žiarovku ani nenamažú dvere, keď budú vŕzgať. A predsa sú tu, žijú medzi nami a oblbujú nás, že sú synonymom inteligencie, dverami do sveta úspešných a vzdelaných.

Chýba mi rozum. Taký ten zdravý, sedliacky, existujúci pre praktické veci. Pravá je pre mňa ľavá a kým odomknem dvere, dvakrát ich zamknem. Odjakživa som mala problém s jemnou motorikou. Nedokážem otvoriť konzervu, neviem šiť a periny ma naučil prezliekať môj starší brat. Asi pred pol rokom. Som už raz taká. Naučila som sa s tým žiť, ale sú chvíle, keď mi to príde ľúto. Hlavne kvôli mojim rodičom.

Občas sa bojím, čo so mnou bude. Možno raz skončím s červeným diplomom a napriek tomu, že budem vedieť všetko, nebudem vedieť nič. Život nie je o dopredu naučených frázach. Ten ozajstný vás prekvapí, znásilní odzadu a hodí do vody. Záleží len na nás, či sa v ňom naučíme plávať alebo nás stiahnu spodné prúdy.

 Blog
Komentuj
 fotka
majusssska  20. 12. 2010 20:17
citim sa VELMI VELMI podobne, ak nie rovnako
 fotka
mirkova  20. 12. 2010 20:20
toto je geniálny článok, geniálny



"Život nie je o dopredu naučených frázach. Ten ozajstný nás prekvapí, znásilní odzadu a hodí do vody. Záleží len na nás, či sa v ňom naučíme plávať alebo nás stiahnu spodné prúdy." - jááj, budem ťa citovať do konca života, krása, krása, krása



ale...



je mi veľmi ľúto toho vodičáku - neboj sa, pôjdeš skúsiť ešte raz, rodičia ťa určite podporia



a jedna síce malá chyba, ale ja by som za ňu vraždila - NIE "chápem súvislostiam" ale "chápem súvislosti"



inak excelentné
 fotka
tenpatic  20. 12. 2010 21:05
tak je to držím palce v ďalších etapách života.
 fotka
shaolingirl  22. 12. 2010 23:21
brutálne bohovsky napísané...a brutálne geniálny článok
 fotka
alysia  25. 12. 2010 04:51
tak tak ... clovek moze byt neviem ako studovany, ale pokial nevie ,,plavat,, je mu to naprd
Napíš svoj komentár