Ľudia sú rôzni. Žijú medzi nami blondínky, mamičky s kočíkmi, predavači zeleniny, vodiči MHD, letušky, neurotici, flegmatici, bývalí narkomani, alkoholici, bezdomovci a tak ďalej. Ja som hypochonder.

Hypochondria je najvyššia forma narcizmu. Hypochonder ako osoba sa prejavuje tým, že trpí všetkými možnými chorobami sveta (vrátane tých, ktoré ešte neboli objavené). Hypochondria obvykle postihuje starých ľudí v snahe zaujať a mladú generáciu, ktorá je do seba až príliš zahľadená (ako napríklad ja).

Stalo sa to dnes ráno asi o deviatej, keď som sa zobudila vedľa svojho pána Božského a dotykmi som mu naznačovala, že namiesto šálky rannej kávy by som si radšej dala ranný sex. Akonáhle som sa však k nemu väčšmi schúlila, pocítila som na pravej strane v oblasti podbruška miernu bolesť. To nič nie je, pomyslela som si, zrejme to bude od hladu, takéto príznaky mávam bežne. Oznámila som mu, že si idem do kuchyne spraviť niečo pod zub, pretože ten hlad bol priam neznesiteľný. Pre istotu som mu opísala svoje ťažkosti-mierna bolesť sa medzičasom zmenila na bolesť ostrú a pichľavú, ktorá mi znemožňovala chôdzu. Navyše sa mi z ničoho nič zrýchlil pulz a asi na tridsať sekúnd sa mi nepríjemne zahmlilo pred očami. Diagnóza bola jasná-zápal slepého čreva.

A bolo to vonku. Nemal to povedať, proste nemal. Už som sa videla, ako ležím na izbe v nemocnici, rukou si pridŕžam vyoperované miesto po mojom niekdajšom apendixe a po nociach sa učím témy, aby ma pripustili k maturite. Ľudia okolo mňa plačú, nosia mi pomaranče, natrepávajú vankúš a ľutujú ma. Vedľa mňa stojí kňaz-pravdepodobne babkin známy, ktorý mi dáva posledné pomazanie a aspoň na smrteľnej posteli sa ma snaží prekonvertovať na vieru. Ockovi z posledných síl diktujem závet-plyšáky do detského domova, knihy dám Gabike a brat si môže nechať môj balík žuvačiek, nech sa ním zadrhne. Vedela som, že mám pred sebou maximálne jeden mesiac.

Nebolo to však moje prvé stretnutie s hypochondriou. Pred týždňom som si vsugerovala, že mám zápal močového mechúra, asi päťkrát som bola tehotná a keď som mala pätnásť, mala som na ďasne nádorové ochorenie. Už len čakám, kedy na sebe spozorujem rakovinu prostaty.

 Blog
Komentuj
 fotka
perkele  4. 4. 2010 22:20
Aj ja som priam ukážkový hypochonder... najnovšie trpím vysokým stupňom skoliozy
 fotka
mirkova  4. 4. 2010 23:19
hahahaha, dnes som sa aj zobudila vedľa pána Božského vyrovnávam štatistiku
 fotka
alysia  28. 4. 2010 16:28
ty aj kebyze pises o smrti tak ja ked si to precitam tak mam usmev na tvari
Napíš svoj komentár