-Školu treba skončiť,- rodičovsky mi prízvukoval Katkin ocino počas americko-slovenského večera, keď videl, že mi je medzi tými ľuďmi a domácimi zemiakovými plackami až podozrivo dobre. Čerstvo zamilovaná, s plnou taškou Tommyho Hilfigera a tak strašne dospelá. Nemýlil sa.
-Nebojte sa, ujo, dokončím,- snažila som sa ho presvedčiť o tom, že robenie postelí a umývanie riadu je pre mňa len dočasná záležitosť. Vzdelanie je predsa mojou prioritou, dobrodružná cesta, ktorá mi otvára dvere do sveta a ponúka toľko možností...ani sama som neverila tomu, čo som práve povedala.
-To sme už niekde počuli,- nedal mi pokoj a s drobnou výčitkou v hlase sa pozrel najprv na svojho syna a potom na mňa. Vlastne na nás.
-Vieš, ako sa hovorí...nesmelým bozkom začína rozprávka, končí sa úsmevom malého dieťatka!
Tak o to tu ide. Ja a moje malé americké "dobrodružstvo", ako sa mnohí domnievali.
-Easy come, easy go,- snažil sa ma utešiť Alan, keď videl, že si odchod po troch a pol mesiacoch pripúšťam až moc k srdcu. Opúšťala som ľudí, ktorí ma naučili prijať samú seba a človeka, ktorého milujem. Len ťažko tomu môže niekto rozumieť.
"My tasty slovakian girlfriend"- tak mi zvykne hovorievať. Ešte stále. S úsmevom na perách si spomínam, ako mi jedného večera lámanou slovenčinou vyznal lásku. Zamilovaná až po uši, opäť jedna z tých vecí, ktorá sa nedá ovplyvniť a treba ju prijať tak, ako vám ju život ponúka, aj za cenu strát a obetí.
Nebolo to však len o ňom. Fascinuje ma americký životný štýl- na jednej strane ich Boh, nedeľné výlety a rodinné fotografie, na opačnom konci jahodový milkshake z McDonaldu, drive-thru banky a plastové poháre s nedopitou Coca-Colou. Walmart ako symbol Ameriky a nový Iphone 5 ako značka prestíže a vkusu. Za veľkou mlákou majú "jablká" rady všetci. Jablká a tetovania. Starí, mladí, tuční, chudí, škaredí, krásni, muži, ženy, deti. Aj Terinine trasúce sa stehná v priliehavých šortkách, ktoré môžeme s čistým svedomím nazvať odvahou.
Ešte počas môjho pobytu sa ma veľa ľudí pýtalo, či by som si vedela predstaviť život v takej veľkej krajine. Nuž...áno. Možno nie naveky vekov, ale na istý okamih by som sa dokázala vzdať bryndzových halušiek i utešeného slovenského malomeštiactva, lebo závidieť susedovi kravu je také naše
Bez akejkoľvek irónie však musím dať Katkinmu ockovi za pravdu- školu treba skončiť. Bez ohľadu na to, ako veľmi vás štúdium ubíja/nebaví/ničí, verím, že vždy sa dá nájsť kompromis a riešenie. Minimálne z úcty k rodičom. Ako hovorí Jelina z Macedónska- "Love can always wait". A nielen láska, ale aj vaše americké sny a vysnívané leto, na ktoré sa už teraz nesmierne teším. Pretože som blázon a idem do toho opäť.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
depropex
16. 3.marca 2013 23:34
ach, čítať o amerike a o tom ako ju máš rada tak isto jak ja , priam bolí
Napíš svoj komentár