Tri
-Môžete mi to prosím ešte raz zopakovať?- Simon tomu proste neveril.
-Isteže. Ty, Simon Brown, si Rebekiným otcom.
-Prepáčte, ale ja vôbec neviem, o čom to hovoríte.
-Hovorím, že si ma pred osemnástimi rokmi nabúchal!- Zvrieskla na celú kaviareň Lota. –A prestaň mi už konečne vykať. Uráža ma to.
-Lenže ja vôbec neviem, kto si. To musí byť nejaký omyl. Žiadnu Lotu si nepamätám.
-Jasné že si nepamätáš. Však si aj bol spitý pod obraz boží. Pred osemnástimi rokmi sme spolu boli na žúrke u Johnyho Fraya. Hovorí ti aspoň niečo meno Johny Fray?
Simon sa chytil za hlavu. To, že poznal Johnyho Fraya, bola jedna vec, a to, že oproti nemu sedí neznáma ženská, ktorá tvrdí, že majú spolu osemnásťročného bastarda, je vec druhá. Bola tu však Lota. Žena, ktorú poznal sotva hodinu a nevedel, čoho všetkého je schopná. Simon bol významný človek a Lota ho týmto tvrdením môže úplne zničiť. A bola tu Rebeka. Je mu jedno, či je to jeho alebo Frayova dcéra. Jednoducho je tu, na tomto poondiatom svete ako dôkaz a desivý prízrak minulosti, ktorý mu v priebehu niekoľkých sekúnd rozbil svet.
-Koľko chceš?
-Nechcem tvoje peniaze.
-A čo teda do riti chceš?- Nechápal Simon. –Či aby som ti prišiel vymaľovať steny a žili sme spolu šťastne ako rodinka?
-Nechcem od teba nič. Len chcem, aby si to proste vedel.
-Oveľa lepšie sa mi žilo, keď som to nevedel. Tak aby si vedela,- pokračoval,- na rozdiel od teba mám rodinu. Mám veľký dom, krásnu ženu a úspešného syna. Oveľa úspešnejšieho ako tú tvoju kurvu. A ja nedovolím, aby ma o to nejaká suka ako si ty pripravila! -Simon vybral z diktafónu kazetu a hodil ju o zem. Správal sa ako šialený.
-Správne,- zatlieskala mu Lota. Len ju znič. A odíď. Vypadni. Odíď z môjho života, ako si to urobil pred osemnástimi rokmi. My ťa nepotrebujeme. Len si choď. Ešte si tu? Keď narátam do desať, nech tu nie si.- Zakryla si oči a začala nahlas počítať.
A Simon vstal a odišiel.
Štyri
Vonku bolo typické novembrové počasie. Sychravé a nehostinné, akoby aj ono chcelo zdôrazniť vážnosť celej situácie. Bolo to obdobie zvýšenej spotreby vitamínov, vreckoviek a preplnených čakární u doktora.
Simon si rozprestrel na lavičku noviny a posadil sa. V ruke stískal kazetu, nervózne listoval vo svojich poznámkach a snažil sa stráviť najnovšiu informáciu. Zapálil si. Niežeby bol Simon nejaký pravidelný fajčiar, ale v jeho živote sa občas vyskytovali okamihy, ktoré si to jednoducho vyžadovali. A okamih, že sa práve stal dvojnásobným otcom, bol pre neho dostatočne postačujúci na to, aby si jednu dal.
Čo bude teraz ďalej? Lota od neho predsa nemôže očakávať, že si zbalí kufre a nasťahuje sa k nej spolu so svojou zubnou kefkou, holiacim strojčekom a epilepsiou. Zároveň si však uvedomoval, že sa nesmie zachovať tak, ako sa zachoval pred osemnástimi rokmi.
Pred očami mal Lotinu tvár. Samozrejme, že si na ňu pamätal, akoby aj mohol zabudnúť. Tak veľmi to však chcel. Pochovať minulosť, zahrabať ju, udupať, uložiť do vyčačkanej truhly a občas sa zastaviť a zapáliť sviečku, prípadne doniesť kvety. Len tak, nezáväzne, trebárs raz do mesiaca. Navštíviť zosnulého, postáť pri jeho hrobe, pomodliť sa, zaspomínať si a vrátiť sa do postele k svojej žene, späť k svojmu životu. Hlavne bez následkov a akýchkoľvek výčitiek svedomia.
Nerád si to priznával, ale bol sebec. Možno však práve toto bola tá osudová chvíľa, ten takzvaný okamih pravdy, kedy sa ukáže, kto v skutočnosti je. Mal na výber len dve možnosti: buď sa zopakuje situácia spred osemnástich rokov a on sa opäť zbabelo zašije pod posteľ, alebo sa k novej skutočnosti postaví ako chlap a konečne urobí niečo pre druhého a nie pre seba. Tentoraz sa rozhodol pre to druhé. Lota si to zaslúži.
Zobral do ruky mobil a vytočil Lotu. –Chcem dokončiť interview,- sebavedome prehlásil a po dlhej dobe bol Simon so sebou skutočne spokojný.
Päť
Simon a Lota vošli spolu do kaviarne. Tentoraz však nie ako dvaja neznámi ľudia, ktorých spája jedine spoločný zámer, ale ako rodičia dospievajúcej dcéry. Simon jej dokonca podržal dvere a odložil na vešiak kabát, akoby Lota bola tehotná dnes.
Simona dojímala precíznosť, s akou si Lota naniesla na horné viečka tiene, ktoré jej ladili s rozkošným roláčikom. Vedela, že má v ňom pekné prsia, ale predstierala falošnú skromnosť. Chlap môže vziať žene hocičo - hrdosť, peniaze, dieťa, sen, ale toto nie, pomyslel si Simon.
-Pripravená?- Opýtal sa Simon.
-Pýtaš sa, akoby som to robila po prvý raz.
-Takže pripravená,- zasmial sa.
Vložil do diktafónu pásku a pokračovali. Presne tam, kde prestali pred osemnástimi rokmi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár