Intrákový report, Cabajská 10 Nitra: Odstávka, finančná kríza a vanilkový puding

Pondelok, 29.11.2010
Do Nitry som išla z Bystrice. Banská Bystrica je super mestečko, kde som jedla svoju najlepšiu kapustnicu. Zaskočila ma diskriminácia ženského pohlavia na autobusovej stanici. Použitie verejnej toalety nás totiž stojí o desať centov viac ako mužov. Ja hovorím, že hovno ako hovno, ale nech.
Hneď po príchode na intrák som si prečítala oznam o odstávke teplej vody. Spýtala som sa samej seba, kedy tu teplá voda vôbec šla. Chcela som sa o túto svoju myšlienku podeliť aj s ostatnými, ale bohužiaľ som mala pri sebe len pero. Moja rečnícka otázka si žiadala minimálne fixku a počmáraný výťah. Keď som však oznam dočítala dokonca, opustila som od svojich pôvodných zámerov. Voda nešla preto, lebo sa opravuje bojler. Ešteže tak.

Utorok, 30.11.2010
V rámci úsporných opatrení som sa rozhodla, že tento týždeň budem bez obedov a MHD. Do školy to mám peši asi 40-45 minút, v závislosti od premávky. V Nitre je vaša budúcnosť postavená na prechodoch a semaforoch: ak nestihnete zelenú, nestihnete nič. Prednášku, obed, rande, koncert, tlačovku, rituálnu vraždu. Nitra je ako present perfect: to, čo sa stane v prítomnosti, má dopady aj v budúcnosti.
Večer som zorganizovala kakavkovú žúrku. Len tak do vetra som sa spýtala, či si so mnou niekto nedá granko. Prihlásili sa mi traja ľudia. Nabudúce kúpim radšej dva litre mlieka. Alebo budem proste ticho.

Streda, 1.12.2010
Soulmate išla domov. Už si presne nepamätám, prečo, ale hovorila niečo o tom, že zo skúšky dostala áčko. Na obed som dojedala parené buchty zo samošky. Boli deň po záruke, ale podľa mňa chutili fantasticky.
Večer som si zašla do 106-ky dokončiť esej z angličtiny. 106-ka je miestnosť s routerom, niečo ako internetová kaviareň, nadnesene povedané. Je to prťavá trieda s tabuľou, zlou akustikou a večne padajúcou kľučkou. Aby som nezabudla, 106-ka sa zamyká. Nechceme tu predsa cudzincov, pochopiteľne.

Štvrtok, 2.12.2010
Ráno som nevládala vstať a tak som spala ďalej. Vykašľala som sa na svoj úsporný program a išla autobusom, inak by som nestihla test z angličtiny. Prešla som, ale s odretými ušami, krvácajúcimi kolenami a mokvavými chrastami.
Cez obed sme šli s Naty načerpať atmosféru vianočnej Nitry. Namiesto vareného vínka a pečeného prasiatka však pri divadle stáli len prázdne drevenice a vyhúkaní chlapi, ktorí zabezpečovali osvetlenie. Skončili sme na káve v Irish pube. Na večeru som si kúpila vanilkový puding so šľahačkou za 17 centov. Neviem, prečo práve s tou príchuťou, keďže vanilku nemám rada. Nechala som ho v izbe asi hodinu, aby nabral tú správnu izbovú teplotu, nabrala som si za lyžičku a v nasledujúcich chvíľach som sa zamilovala.

Piatok, 3.12.2010
Premýšľala som nad tým, aké zvieratko je charakteristické pre Nitru. Asi vrana, ak je to teda vrana. Všade, kam sa pozriem, samá vrana. Na zastávke. Na prechode. V kostole. V novinovom stánku. Vrana v telefónnej búdke, čoskoro možno aj v 106-ke. Vrany sú mladšími sestrami havranov. Nedostali sa do poviedok Edgara Allana Poea, ale aj tak mám z nich plné gate.
Tento víkend ostávam v Nitre. Je to historický okamih, keďže v piatok o takomto čase pozerám Farmára. V peňaženke mi zostali dva centy, ale nech. Hlavne, že mám vanilku. Končím, lebo tá moja prestávka od učenia trvá už moc dlho.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu