O autách viem toho doteraz žalostne málo. Ako malá som sa u bratranca hrávala s angličákmi, sanitkami a policajnými autami, ktoré vydávali veľmi nepríjemný zvuk. Keď chcete predsa chytiť zločinca, inak to nejde. Peťo si dokonca podľa vzoru časopisu ABC (niečo ako bravo pre chalanov) vyrábal svoje vlastné papierové autobusy. Mal ich asi 30 a vždy sa jednalo o skutočne existujúce linky mestskej hromadnej dopravy Martin. Keď sa začal zaujímať o počítače a skejtbord, predal ich na inzerát.
Ako som rástla, na autá som medzičasom zanevrela úplne. Čoraz viacej času som trávila s deckami na preliezkach, stromoch a ihriskách. Domov som sa chodila len najesť. Malú potrebu som vykonávala prevažne za starým smrekom tuto neďaleko. Keď máte 8, je vám predsa všetko jedno.
Posledný konktakt s autami som mala ako desaťročná. Každú nedeľu o jednej poobede som si zapla Markízu a s bratmi sme sledovali F1. Pokiaľ si pamätám, nikdy ma to nejako extra nebavilo. Jednoducho som na nich chcela urobiť dojem a dokázať im, že aj keď nemám medzi nohami to, čo oni, som strašne v pohode. Z pretekárov F1 som si zapamätala len dve mená, a to bratov Schumacherovcov a "Kimi Rajknen". A ešte predsa Jirko Malchárek, bývalý slovenský automobilový pretekár.
A dnes je to ešte horšie. Ak sa ma spýtate, aké auto majú hentí, odpoviem vám, že červené. Rozlišujem jedine staré škodovky, trabanty, "chrobáky", tie malé fiatky, fabie, felicie, favority, "audiny", "tereňáky", moje vysnívané peugeout 206 alebo citroen C3 a ešte naše-opel vectra. To by už čo bolo, kebyže si nespoznám vlastné auto!
Ste znechutení? Čítajte ďalej. Pravú smerovku som hľadala na mieste stieračov (keď je to predsa smerovka doprava, logicky bude na pravej strane volantu) a keď sa ma moja spolužiačka asi pred tromi mesiacmi spýtala, koľko pedálov je v aute, s hrdosťou som jej odpovedala, že predsa 2! Brzda a plyn, brzda a plyn!!
Odkedy však navštevujem autoškolu, zlepšujem sa. Ešte síce netuším, čo všeličo sa nachádza pod kapotou, ale aj na to príde. Prebrali sme značky, križovatky, pravidlá cestnej premávky a zatiaľ som absolvovala dve jazdy a jedno cvičisko. Musím povedať, že som očakávala niečo oveľa horšie, vzhľadom na vyššie spomenutý odstavec. Inštruktora som nezrazila, babka na prechode si stihla vylúštiť aj krížovku, kým som sa k nej vôbec dostala a tyčky to prežili tiež. Predbiehajú ma slimáky, korytnačky a možno aj traktory, ale ťažkú hlavu si z toho nerobím. Na križovatke mi to skapalo len raz a jediné, čo ľutujem, je asi tá spojka. Prepáč mi, moja drahá, že ti tak veľmi ubližujem.
Jediné, čomu fakt nerozumiem, je tá synchronizácia: pozeraj sa dopredu, pozeraj sa do spätných zrkadiel, všímaj si značky, všímaj si križovatky, preraďuj, podraďuj, pridaj plyn, uber plyn, smerovka doprava, smerovka doľava, preboha, však ja nesvietim, som ešte na hlavnej? Treeesk! Tak asi nie som.
A to si ešte predstavte, že vedľa vás sedí vaša malá dcérka, ktorej je zle, pretože si ráno zabudla vziať kynedril, vzadu vám svokra diktuje zaručene najlepší recept na slivkové knedle, vybavujete veľmi dôležitý telefonát a počas zápchy sa chcete do práce namaľovať. A teraz dávajte na niečo pozor. Sakra! Jeden by sa z toho cvokol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
keď máte osem...a neboj sa motor sa ti ešte nazdochyna na akom aute robis? Ja na octavii,predstav si 157 centimetrové mrne v oktavke...
Napíš svoj komentár
Ja viem o autách ešte menej ako ty, takže som na seba hrdá