Rastie mi medzi nohami penis, alebo som len krutou obeťou Černobyľu?

dnes stručne:

Túto filozofickú otázku som si položila vo vani potom, ako som na dvere našej kúpeľne zavesila svoje nohavičky. Na tom by síce nebolo nič zvláštne (i keď každý normálny človek odhodí použitú spodnú bielizeň hneď do špeciálneho boxu na to určeného), keby túto recesiu nerobil aj môj ocino s trenírkami. Buď som sa to stala nemilou hračkou genetickej mutácie, alebo mám vo svojom zatiaľ ženskom tele nadbytok testosterónu.

Čo bude nasledovať ďalej?

Prestanem si strihať nechty na nohách?
Vypestujem si pivné brucho?
Budem vstávať o hodinu skôr, aby som si stihla (stihol) vyprať mokrý spodok od pyžamy?

Tento blog nemá byť feministický, diskriminačný, útočný či inak antiorientovaný. Má byť len úprimnou spoveďou bláznivej adolescentky, ktorá miluje byť ženou. Hoci sa nepohybujem vo svete drahých parfumov, telenoviel a čipkovaných pančušiek, za nič na svete by som nemenila poukaz v hodnote „smiem plakať aj bez príčiny, pretože som dievča a neznamená to, že som psycho.“ A chlapi, vy si rýchlo nahrajte futbalové zápasy na video, pretože...
ČASY MATRIARCHÁTU ČOSKORO OPäŤ NA VAŠICH OBRAZOVKÁCH ! !

 Je to možné?

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu