Sakra! ! ! Veď ma aspoň raz berte vážne...

Ráno som sa zobudila v posteli s depresiou. Ležala si vedľa mňa, akoby sme k sebe odjakživa patrili. V ruke stískala videokazetu a transparent s nápisom „Ať žijí novomanželé! “ Ušlo mi niečo..?

Kazetu som opatrne vložila do videa, hlasitosť stlmila na minimum a tajne som dúfala, že to na obrazovke nie je depresia v svadobných šatách, že tú obrovskú poschodovú tortu s marcipánom nepiekla moja matka, že sa to ani náhodou neodohráva v Las Vegas a že je to celé len práca nejakého šikovného grafika, ktorý ma očividne záľubu v hororoch.

Tá depresia sa volala MôjŽivotNemáZmysel. Pravdepodobne sa dopočula o tom, že ma absolútne nič nebaví, že už som skoro mesiac nevidela Platonického a šibe mi z toho, že sa mi na brade vyhodil kvalitný jebák, ktorý nie a nie vytlačiť a že ma stopercentne zavrú do väzenia, ak im tú debilnú pokutu nezaplatím. Tak si ma počkala v tmavej uličke, zviazala ma, nadrogovala, znásilnila, priviedla pred oltár a teraz chce, aby sme žili spolu šťastne až do smrti.

Lenže viete, koľko sa taká depresia dožíva? Keď ja budem stará a zvráskavená, s ohyzdným klobúčikom na hlave a piatimi ružencami kolo krku, depresia bude v najlepších rokoch. Škodoradostne sa mi bude smiať do ksichtu zakaždým, keď sa po niečo zohnem na zemi, keď sa mi v noci stane „malá“ nehoda, keď budem ukazovať fotografiu svojej vnučky totálne neznámym ľuďom v čakárni u doktora a keď budem nostalgicky spomínať na staré dobré časy, kedy boli uhorky lacnejšie.

No nemienila som sa len tak vzdať. V duchu slovenského príslovia „Ráno múdrejšie večera“ som spala asi do druhej. Nezabralo. Prenasledujú ma rôzne sebadeštruktívne myšlienky. Napríklad:

Čo napísať do listu na rozlúčku? Je v sobotu otvorená pošta?
Kde má ocino žiletky?
Prečo sme si namiesto klasickej šnúry na prádlo kúpili hypermoderný sušič na bielizeň?
Akou rýchlosťou budem padať z piateho poschodia s hmotnosťou približne 51 kilogramov?
Prečo sú všetky nože tupé, keď máme doma dvoch chlapov?
Ako dlho bude trvať, kým ma nájdu policajné psy v kaluži krvi?
Prečo má človek natoľko rozvinutý pud sebazáchovy, že sa nedokáže utopiť vo vani?
Načo myslel ten chalan z Pelíšok, keď sa chcel otráviť elektrickou trúbou?
Prečo nemáme doma okrem vitamínu C žiadne seriózne lieky?
A na záver: Berie ma vôbec niekto vážne? ? ?

 Vyznanie

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu