Je to ustavičný kolotoč, z ktorého sa nám buď zatočí hlava a ku svojej existencii potrebujeme nevyhnutne kynedril, alebo si pýtame lístok na druhú jazdu a k tomu niečo na zahryznutie. V tom lepšom prípade hádžeme ručným granátom. Suverénne, bez rozcvičky, bez rozbehu, s presným zásahom do čierneho. Výbuch spisuje petíciu proti predmenštruačnému syndrómu, mape Nového Zélandu v oblasti podpazušia, chronickému akné a kritickým partiám ženského tela. S vavrínovým vencom okolo krku stojíme na stupni víťazov, kývame rodičom do kamery, spievame slová národnej hymny a z olympijského štadiónu si odnášame zlato.
Nanešťastie, vždy sa nájdu politickí ignoranti či vlastizradcovia, ktorí sa na našu petíciu zvysoka vykašlú a my bojujeme s veternými mlynmi. Do nohavicového kostýmu sa nie a nie zapnúť, vlasy pôsobia príliš „excentrickým dojmom“ a vyrážka sa nám vyhodí práve v deň „Dé.“ V tom okamihu končia v koši plyšoví medvedíkovia, porcelánových sloníkov hádžeme o stenu a dupeme po štvorlístkoch pre šťastie. Odmietame pravidlá fair - play, stlčieme rozhodcu, žltú kartu prijímame s predstieranou pokorou a z Atén odchádzame s dlhým nosom.
Zbrane hromadného ničenia však nie sú riešením.
Ubližujú zvieratám, znečisťujú životné prostredie, zapálili lesy a tuším že vyrúbali aj lipu Mateja Korvína. Kto z vás túži po súdnych naťahovačkách s PETOU či GREENPEACE? Spory je najlepšie riešiť mimosúdnou cestou. Vojenskú uniformu povesím na vešiak a kanady si dám jedine do snehu. Prak schovám do šuflíka, tank nechám zošrotovať, z kameňov si postavím zámok a do okna vyvesím bielu zástavu na znak kapitulácie.
Dočasne sa zo mňa stáva dezertér.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a k blogu- uzasne, perfektne prirovnania a tak krasne nepriamo opisane obdobie