Marek sedel v kuchyni so svojou bývalou manželkou a smial sa nad iróniou osudu. Žena, ktorá tvrdila, že z neho nikdy nič nebude, tu teraz bola polonahá, popíjala s ním najlacnejší alkohol a ponúkala sa mu za tristo na hodinu.
- Takých, ako si ty, tu mám stále. Dôležití chlapi v oblekoch a s rolexkami, ktorí nikdy nemajú čas. Nezmenil si sa: stále chodíš neskoro. Kedysi si však aspoň nosil kvety.
- A ty si kedysi nemala medzi nohami cudzieho vtáka, - vrátil jej to Marek a hodil do seba ďalší poldecák. – Neprišiel som sa však hádať.
- Viem, načo si tu.
- A čo si čakala? Romantický happyend z Pretty woman?
Lívia sa rozplakala. Napriek spoločenskému úpadku bola stále rovnako krásna. Marek si myslel, že sa z toho zblázni. Sedel pred ním pár hnedých očí, ktoré žiadali odpustenie a pochopenie.
- Prepáč, tak som to nemyslel, - zobral späť a priateľsky ju objal. – Ako sa máš?
- Som prostitútka.
- Aha. A nechcela by si pracovať ako moja sekretárka?
- A nie je to to isté?
Pousmial sa nad jej sarkazmom. - Nie. Sekretárky dnes už nemajú v náplni práci spať so svojím šéfom.
- Aj tak som ti nanič.
- Ako to?
- Musela by som byť dlho na materskej.
- Máš dieťa?
- Hej, dcéru. Má tvoje oči. Oto ti nič nespomínal?
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dzeejn
18. 12.decembra 2009 13:20
wow aky koniec...
Napíš svoj komentár