- S Otom som sa spoznala zhruba pred piatimi rokmi, - začala Lívia a pomaly mu rozopínala nohavice.
- Kde ste sa zoznámili? - odhaľoval ďalej pravdu.
- U neho v bare.
- Nevedel som, že piješ.
- A kto hovorí, že som mala tri borovičky a štyri pivá?
- Aha. No však ale to je jedno.
- Jednoducho sme si padli do oka a začali sme sa stretávať čoraz častejšie. Najprv len tak kamarátsky, potom to bolo hlavne o sexe. U neho, u nás...až si nás objavil.
Marek sa nad tým zamyslel: tomu, že cudzí chlap súloží s jeho ženou, ešte celkom rozumie, ale že to robí v jeho posteli? Ako sa asi cíti pri predstave, že pred ním tam ležal iný muž túžiaci po tej istej žene? Nedesí ho myšlienka konkurencie?
Pokračovala. - Prežívala som najkrajšie obdobie svojho života. Hoci si odišiel, stále som mala jeho. Keď som mu však povedala, že som s tebou tehotná, nechal ma. Povedal, že sa nemieni starať o cudzie decko. To je všetko.
- Kedy si zistila, že si v tom?
- Zhruba dva mesiace po tvojom odchode.
- Je skutočne moja?
- Stopercentne. Oto je neplodný.
- A ako si sa ocitla tu?
- Po pôrode som sa zrútila. S mojím príjmom som na dieťa nebola pripravená. V tom čase mi Oto finančne dosť pomáhal, ale stále to bolo málo. A tak som začala na radu kamošky šlapať. Ale nesťažujem sa. Vynáša to celkom dobre. Keď som sa dozvedela, že ho pravidelne navštevuješ a svoj život máš už ako - tak v poriadku, požiadala som ho, nech ťa za mnou pošle.
- Aby som splatil alimenty. A kde je vlastne malá? Rád by som ju videl.
- Je u Renáty. Nechcem, aby v budúcnosti navštevovala psychológa len preto, lebo jej matka to robí za prachy. Deti sú vraj v tomto veku dosť vnímavé.
- Ako sa volá?
- Ako jej mama.
- Takže sme rodičia..už budeš?
- Za chvíľu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
titusik
24. 3.marca 2009 18:49
dobry koniec
Napíš svoj komentár