Ako sa tak na ne dívam a hryziem jablko rozmýšľam,ako moc týmto tvorom ich možnosť vzlietnuť a odpútať sa od zeme závidím a aj nad ďalšími dôležitými vecami,ako je nesmrteľnosť chrústa a či zjem aj zvyšné tri jablká,čo mám vo vačkoch mikyny.........Kráčam.........
Počúvam...Asi sa v mojom okolí niečo pohybuje!Viem to.Počujem šúchanie niečoho o lístie nižšieho konára nejakého stromu.Potichu vyťahujem nôž a otváram ho.Pre každý prípad vreckový(no dobre,to nieje moc vreckový nôž,ale skôr kudla) nožík ani nevykladám zo zadného vačku nohavíc.Pomaly,ale fakt že pomaly sa preplížim ku najbližšiemu stromu a oprem sa oň chrbtom.Cítim,ako mi do tváre fúka slabý studený vietor.
Znova sa to ozvalo.A teraz bližšie.Ale to zviera nemôže byť medveď...Počul by som funenie a hlučné došľapovanie ťažkého zvieraťa.A ani diviak to nebude.Jednak by ich bolo veľa a za druhé som nepočul krochkanie.Zajac určite nie,ten je moc malý,takže mi zostáva jedine srna.
Ale to nedáva zmysel!Veď tie chodia v stáde!Ale toto je najviac jedno zviera......
Niečo mi napadlo...Potichučky z vačku vyťahujem jablko a polím ho nožom.Hneď vyberiem aj ďalšie a opakujem postup.Zvuk sa blíži.No tak uvidíme,čo a ako...
Spomedzi mladiny sa vynorí hlava.Je to srna,alebo laň.Nikdy si neviem Zapamätať,ktorá je ktorá.Jednoznačne oňucháva okolie.Asi ma nevidí.V maskáčových nohaviciach a hnedej mikyne sa moc nelíšim od stromu o ktorý sa opieram a smrekovej škôlky,ktorej najvyžšie stromčeky sú mi tak po kolená.
Pomaličky sa blíži.Krôčik za krôčikom odhaľuje tenučké nohy a chudé telo porastené hladučkou srsťou...
Ruky s jablkami mám tesne pred telom vo výške pásu.Veľmi pomaly a opatrne prichádza bližšie,jednoznačne prilákaná sladkou vôňou jabĺk šíriacou sa bezvetrím,ktoré pre malou chvíľou nastalo.Až neuveriteľne dlhým jazykom olizla polovicu jablka,ale pred tým,ako začala hrýzť najprv na mňa pozrela.Otočila ku mne jednu stranu hlavy a chvíľu si ma premeriavala nádherným veľkým hnedým okom so širokánskou zreničkou.
Potom začala zrať.Asi pri tom ani necítila,ako som ju pár krát pohladil po krku...
Nejkrajšie na celom zážitku bolo to,keď začala hľadať ďalšie jablká.Jedno som mal ešte vo vačku.To sa jej podarilo vytiahnuť a zchrumla ho na zemi.Potom mi ešte dobrú minútu prehľadávala vačky a nič nenašla asi usúdila,že už nič nenájde a tak sa pobrala preč.Bolo príjemné sledovať ten ladný a pritom opatrný pohyb.
Trvalo pár minút,kým som sa dokázal donútiť odísť.Krásny zážitok,ktorý sa už bohužiaľ asi nikdy nezopakuje,no aj tak sa tam pôjdem pozrieť s pár jablkami po vačkoch,a keď sa aj neobjaví,tak jej ich tam aspoň nechám..........
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
neverending
13. 10.októbra 2008 20:49
to ako fakt????
Napíš svoj komentár