Začínalo sa to pomaly, nežné pohľady, letmé dotyky, sem-tam sme prehodili nejaké to slovo. Začínal vo mne rásť cit, bol stále hlbšie a hlbšie.
Myslela som si že naše pocity sú rovnaké, lenže ty si to povedal pred všetkými pretože ti ich poznámky už liezli na nervy. Ja som sa tvárila akokeby sa nič nestalo, ale zvnútra ma to zožieralo.
Síce sme sa naďalej stretávali, a ja som si nahovárala že sa to zmení, tvoje správane ma úplne zmiatlo. V jeden deň si sa na mňa skoro ani nepozrel, a druhý si bol ako vymenený, dlho sme sa rozprávali, dokonca si ma aj objal.
Ale netrvalo to dlho. Po dvoch mesiacoch sme sa stretávať prestali. Jedného dňa si mi však zavolal či sa nechcem stretnúť, samozrejme, povedala som áno. No nevyšlo nám to, ochorel si a ja som zostala v očakávaní že sa mi to nabudúce splní.
Stretli sme sa, lenže neboli sme sami. Všetko bolo iné, nemohla som ti povedať čo som chcela, zase som sa ocitla na samom začiatku. Začalo sa mi o tebe snívať. Boli to krásne sny, ale zároveň aj nočné mory, pretože som nemohla byť s tebou.
Zavolal si mi. Myslela som si že som v siedmom nebi, ale bol iba obyčajný hovor. Vraj ti nemám veriť. Som zmätená.
Neviem čo bude ďalej...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lovelygirl
2. 11.novembra 2012 09:32
presne poznam ten pocit
Napíš svoj komentár