S obrovskym sebazaprenim som najprv napisala Dvojmetrovemu, ktory pred par mesiacmi riesil servis. Ze teda kde ten servis je, lebo si tam chcem ist hned odniest notebook. Ignore. Hodina presla, odpoved ziadna. Cas bezi a moja mysel si predstavuje len to, ako ta tekutina prenika hlbsie a hlbsie do notebooku a nici vsetko coho sa dotkne.
A tak som este s mensou dusickou napisala SMSku tomu, ktory mi prvykrat rozbil svet. Ved koniec koncov, je to vlastne stale jeho notebook a zdoraznila som akutnost situacie. V kutiku duse som presne vedela, ze to bude takto. Skoro 3 roky co sme sa nevideli, viacmenej ani nebavili a on odpovedal do 2 minut. Napisal co mam doniest, kde je a ze mam dojst. Presne to, co by som urobila ja, keby sa na mna obratil niekto v nudzi. Vzdy sme boli rovnaki.
Nevedela som co urobim v ten moment, ked ho znova uvidim. Nekonal sa ziaden koniec sveta, neprisiel ziaden hollywoodsky herec s oslnivym usmevom, no prisiel on. Ten, ktoreho som milovala so vsetkymi jeho chybami a viac nez samu seba.
Objatie. Jedine stastie, ze sa objima bez toho aby ste si videli tvare, lebo ten moj vydeseny vyraz by asi stal za vela. Az v polovici objatia som si uvedomila co sa vlastne deje. Hej, trvalo o cosi dlhsie nez len bezne objatie dvoch znamych na privitanie.
Vlastne som velmi ani nevnimala. Vsetko bolo tak rovnake, a predsa tak ine. Spoznavala som jeho ruky, jeho pohyby, veci ktore som mu dala ja, veci ktore mi dal on, to ako stale fajci, to ako obratne naraba s ITvecami. Oprasovali sme stare vtipne situacie, bavili sme sa ako dvaja dospeli ludia, o jeho vztahu, o mojom "vztahu", o buducnosti. Podpichovali sme sa, vychvalovali sme samych seba. Typicki my, vzdy sme superili o to kto bude mat aspon trosku navrch. Kazdopadne, citit, ze aj jemu sa vtedy, ked ho odkopla zena ktoru poziadal o ruku, rozpadol svet a uz nie je taky sebaisty ako vtedy, ked si myslel, ze mu patri svet.
Notebook opraveny.
Boli momenty, ked sme sa na seba pozerali az prilis dlho. Boli momenty, ked sme si citali z tvari a to, ako mi povedal "Boze, ako velmi si dospela". Bol to jeden moment, v ktorom by som odprisahala, ze myslime na jednu a tu istu vec: - Kamo, to sme dojebali.
Keby sa dal vratit cas, keby sme sa neboli dali dokopy ked som ja mala 17, keby on nemusel vtedy tak vela cestovat, keby sme vedeli zmazat vsetko to skarede co sme si urobili...keby sme mohli byt tu a teraz, nepoznacena "tabula rasa", na ktoru by sa dal napisat novy pribeh.
Asi su veci medzi nebom a zemou, ludia ktori nikdy neodidu akokolvek by ste sa o to snazili, ludia ktorych nikdy vo svojom vnutri neprestanete lubit, aj ked si uplne racionalne uvedomujete, ze uz nikdy spolu nebudete a zelate mu vsetko dobre do dalsieho zivota so zenou ktoru si vybral. Ale zaroven aj viete, ze bez ohladu na to vsetko co sa stalo, alebo mozno prave pre to vsetko co sa stalo, by ste sa nikdy nenechali v nejakom vaznom pruseri.
Vzdy som hovorila, ze to cele pominie vtedy, ked si ho budem vediet v klidku predstavit s inou zenou a ked ho opat raz stretnem, uvidim a akceptujem jeho existenciu v tomto svete. Vcera sa stalo oboje. Pocuvat o jeho priatelke mi nerobilo vobec ziaden problem. Videla som ho, objala som ho.
Moj svet bol opat raz na dve hodiny tam, kde som necitila nic ine nez bezpecie.
A potom sa s plnym vedomim opat rozpadol, ked sme sa rozlucili.
Neprekvapila ma ani jeho vecerna SMSka, ci je s ntbkom vsetko v poriadku. Vraj kedykolvek aj nabuduce, ak budem potrebovat jeho pomoc.
Su ludia a ludia.
Niektori odidu az prirychlo, tak, ze mate problem to spracovat.
A fakt su ludia, ktori neodidu nikdy.
Mam jednoducho smolu, ze som takeho spoznala uz ked som mala 15.
Bude to dlhy zivot - s tebou, ale vlastne bez teba.
Jedno mi vsak nikto nevezme. Mozeme ist roky kazdy svojim smerom, no sme dvaja ludia, ktori vedia, co vsetko spolu prezili.
A to je krasne, to mi uplne staci.
Vyznanie
Komentuj
11 komentov k blogu
1
expresia
21. 10.októbra 2014 20:00
parádnosť.
pre zmenu sa zas stotožňujem za s tvojím blogom. máme to 1:1
2
3
vždy keď dočítam nejaký tvoj blog pomyslím si, že je ten najlepší, ktorý som od teba čítala..no stále som hodíš lepší a lepší a mne je už blbé písať ti pod každý, že ty si taká moja spriaznená duša, ktorá dokáže slovami vyjadriť niečo, čo v mojom vnútri len zúfalo kričí, no nevie sa dostať na povrch. Keby si niekedy napísala knihu, určite si ju kúpim!
4
a cítim sa jak emocionálne klbko nervov lebo mám svoje dni a čítam si to dookola a revem joj
9
@klaudiqaaa opakovanie je matka mudrosti, kludne pis :-S a dakujem, cely ten tvoj koment ma velmi potesil
@kosmiklove dakujem!
@purenarcissism si dala matejovi, chudak a tiez dakujem za pochvalu.
@kosmiklove dakujem!
@purenarcissism si dala matejovi, chudak a tiez dakujem za pochvalu.
10
"Asi su veci medzi nebom a zemou, ludia ktori nikdy neodidu akokolvek by ste sa o to snazili, ludia ktorych nikdy vo svojom vnutri neprestanete lubit, aj ked si uplne racionalne uvedomujete, ze uz nikdy spolu nebudete a zelate mu vsetko dobre do dalsieho zivota so zenou ktoru si vybral. Ale zaroven aj viete, ze bez ohladu na to vsetko co sa stalo, alebo mozno prave pre to vsetko co sa stalo, by ste sa nikdy nenechali v nejakom vaznom pruseri."
Dakujem Ti naozaj za tento blog...
Dakujem Ti naozaj za tento blog...
Napíš svoj komentár