Bola to akoby scena z velmi zleho akcneho filmu - neverim, urcite pridem a bude to nejake nedorozumenie, hocico, len nie to, co som pocula v tom telefonate. Sadam hned dopredu autobusu, pohynam ho myslou, tak KURVA CHOD UZ, nestoj, pridaj....a potom to uvidim. Tie policajne auta pred vchodom kde byva. Vybehnem z autobusu a bezim, bezim co mi sily stacia, utekam cez recepciu a viem ze je zle, recepcna sa ma ani nepokusa zastavit, vytah, otvorene dvere v jeho byte, vsade policajti...vtedy som pochopila. Naozaj to spravil.
Moj najlepsi kamarat, moje zrkadlo do duse, moje priatelske VSETKO, 16rokov spomienok, zazitkov, zatial jediny clovek ktoremu som bola schopna povedat uplne vsetko....spachal samovrazdu.
Peklo. Automaticky som sa zosunula na dlazku, prvy vybuch slz a vykrik bolesti. Policajt ma podoprel a otvoril dvere do tej miestnosti...ten pohlad bol sialeny. Ten kto ho nasiel na pokraji nervoveho zrutenia, dvaja dalsi ludia snaziaci sa ho ukludnit...vsade vreckovky, lexaurin...bola to mala miestnost na unikovom schodisku, v ktorej som presedela nasledujucich 6 hodin na polospinavej dlazke vo svetlych nohaviciach a len som plakala a objimala sa s nim.
6 hodin koncentrovanej zufalosti, ticha popretkavaneho placom, pocitu ze cely obsah zaludka vyvratim tam rovno vedla seba - ani zdaleka to neopisuje to, co som tam zazila. Zapach mrtvoly ti prenikne az do spiku kosti.
Ked nas policia pustila prec, vysli sme pred bytovku kde je vzdy mega vela ludi - oslepil ma nadherny slnecny den, a ja som len plakala, plakala a plakala, vsetci na mna pozerali a mne sa tie slzy len rinuli z oci a bolo mi to jedno...keby ste ma vtedy posadili na lavicku, budem tam asi doteraz.
Je to tak absurdne, svet ako celok sa dalej toci, nezastal, zijem, prislo nove rano - a v mojom malom osobnom svete vybuchla atomova bomba a cely ho zrovnala so zemou.
Stratila som cloveka, ktory mal byt mojim svedkom na svadbe, krstnym mojich deti. Stratila som brata. Som rada, ze vedel ako velmi som ho lubila. Vezmite si ponaucenie a vzdy ludom prejavujte city. Nikdy neviete koho kedy vidite naposledy. Ja som ho videla 2 dni pred tym co to spravil. Nikdy na neho nezabudnem, moje deti ho budu poznat z fotiek a bude stale so mnou.
So slzami v ociach spominam, ako som mu vzdy z poosrandy hovorila, nech sa aspon on neodstahuje kvoli praci do zahranicia...ze to tu bez neho nezvladnem. Bodaj by sa bol odstahoval aj na Novy Zeland a bol tam stastny...lubim ta. odpocivaj v pokoji a nech uz tvoju dusu nic netrapi. Budem sa snazit, aby si na mna bol pysny.
Nikdy na teba nezabudnem.
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
ameryka
1. 4.apríla 2017 18:59
ach boze... tolko si toho v sebe nosime.... strasne mi to je luto
3
Neviem si predstavit co prezivas, akurat som sa rozplakala.. Poslednu dobu ma trapilo vela veci, ale az teraz som si uvedomila, ake su tie problemy trapne a banalne. Jedine cas tomu pomoze, zatial prajem vela sil a za kamarata sa aspon pomodlim.
4
Ani si nevieš predstaviť ako dobre poznám to, čo práve prežívaš. Minulý rok mi zomrela najlepšia kamarátka a to obdobie po, bolo najhoršie v mojom živote. Je to strašný pocit prísť o človeka, ktorému si dal kúsok seba. Vždy keď prší mám zvláštny pocit, že ona je tam vonku sama. Dám ti len jednu radu. Hoci jeho život skončil tvoj stále pokračuje a nič ti nestojí za to aby si sa trápila - nevrátiš to, už nikdy.
5
@eriz_ dakujem...ano urcite plati to zname "ked nejde o zivot, nejde o nic"...
@hemad žema nevratim, ved toto...zivot dava hnusne lekcie. ale dakujem.
@pachirisue @ameryka dakujem za podporu
@hemad žema nevratim, ved toto...zivot dava hnusne lekcie. ale dakujem.
@pachirisue @ameryka dakujem za podporu
7
Ťažko veriť, že nejde len o 1. aprílový žart! Drž sa, moja A ako sa zabil?
9
@antifunebracka dakujem za podporu a prirodzene, sposob z ucty k rodine a prevencii dalsich takychto cinov rozoberat nebudem.
11
O___O
toto je najsmutnejsi blog aky som za 10 rokov na birdzi citala
drz sa uprimnu sustrast
toto je najsmutnejsi blog aky som za 10 rokov na birdzi citala
drz sa uprimnu sustrast
12
@kaylee dakujem...snazim sa, ale je to tu bez neho cele take...nekompletne ...chcela som ti uz aj skor odpovedat na koment, ale tento blog velmi nerada otvaram, furt sa zrevem...eh.
Napíš svoj komentár