Ty,koho nikdy nebudem môcť nazvať inak,ako fantáziou a s kým nikdy nezažijem spojenie,ktoré by sa dalo definovať ako vzťah medzi mužom a ženou. Prečo nie si ďalším nepodstatným človekom s ktorým ma spojí živočíšna potreba,vášeň,chuť..
Mal si byť bez hodnoty a ja bez potreby dať ti všetko..Prečo nie si atrapa ,ktorou si lepím oči?
Posrali sme to na plnej čiare,nejde to vrátiť späť..Nikdy Ti neodpustím,že si ma nenechal odísť keď som ešte mohla,keď si ešte nebol elementom bez ktorého trpím dušou aj telom..
Prečo som sa na Tebe stala závislou..Mojou drogou je fiktívna postava partnera,bez nádeje na to,že naše duše bažiace po cite sa stretnú v tomto živote.
Prečo spolu s intervalmi v akých prichádzaš a odchádzaš
Prečo napriek obavám,ktoré Ťa sprevádzajú vždy,keď sa vynoríš
Prosím povedz mi,prečo opakovane hodíš na stôl ten istý scenár,ktorý končí v lepšom prípade potrebou minimálne vyhľadať luxus ticha a nádherne upokojujúcej samoty po explózii,ktorá nastane v najhlbších zákutiach duše. Povedz,prečo je to otras ktorý zanechá stopu aj v živote viditeľnom pre zvyšok planéty,ktorý vedieme a musí byť nedotknutý a nepoškvrnený ťaživým tajomstvom. Ten tvoj nesmie nikdy uvidieť otlačok pier na košeli a ten môj nesmie uvidieť,že keď sa na teba dívam v spoločnosti katov,nevidím človeka,ktorý zastáva IBA okrajovú funkciu,vidím chýbajúcu polovicu mňa..
Prečo zrovna pri Tebe prichádza uvedomenie si plnej a absolútnej sily,ktorá spáli výčitky,ktorá v správnom srdci mocnie každou stotinou sekundy,až sa stane nepremožiteľnou do takej miery,že porazí aj zdravý rozum..
Nevládzem
-logika už odmieta spracovávať to,čo si vlastne nevedela podložiť racionálne nikdy. Už vtedy bolo neskoro dospieť k záveru a akceptovať situáciu..
-už jednoducho nemôžem ignorovať vlastné otázky,ktoré dostali tvar v mysli a ktoré sa protipólne objavujú v duši.
-už je na čase pozrieť sa pravde do očí a spracovať fakt,že sladké vlny emócií prechádzajú mojím svetom,ale nezostanú v ňom..Jedného dňa ma to fakt zabije. Už sa pomaly začínam stávať cynikom,čo je svojím vlastným terčom výsmechu.Predstavuješ prototyp človeka,od ktorého sa neviem odpútať,aj keď mi denne dá aspoň jeden dôvod,k tomu prečo mám okolo seba vybudovať hrubý ochranný múr,či utekať k tabuli s nápisom "koniec galaxie". Jednoducho sa neotáčať,len bežať pred hroziacimi nebezpečenstvami rytmu života so záväzkami,ktoré sú súčasťou Tvojej osobnosti,ktorá ma zabíja a pre ktorú žijem - súčasne. Uniknúť túžbe byť Tvojím tajným svetom je ťažšie než čokoľvek,čo som doteraz zažila.
Trápiš ma,týraš,nenavidím Ťa.. a predsa pre charakter prostredia,či konanie,ktoré nezapadá do predlohy o dokonalom človeku,som strácala na hodnote,vo vlastnom obraze o sebe,ubúdala zo mňa ľudskosť,zhasínala iskra a..
Potom si prišiel ty a každou POJEBANOU sekundou strávenou v Tvojej prítomnosti sa zo mňa stáva lepší človek. Nevládzem fungovať v tomto systéme,nevládzem byť s Tebou,viem že ma to ničí..Ty ma ničíš..
Už len faktom,že sa cítim ako blázon preto,lebo najväčšiu bolesť mi spôsobuje ten,čo ako jediný oplýva schopnosťou vyčarovať svetlo,keď sa mi chvíľami zdá,že zhasli všetky lampy na svete..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár