Pravdivý príbeh.
Počas celého článku som rozmýšlal, ako by som tento blog nazval. To správanie mohlo ovlyvniť viacero dôvodov, o ktorých sa dočítate. Ono to neni ani celých 10 rokov, ale potreboval som to číslo viacej zdôrazniť, lebo si myslím že nemá každý taký problém ako ja. Presnejšie je to okolo 6 rokov ale to neni vôbec podstatné.

Jedná sa o osobu, ktorú stretávam každý boží deň niekoľko krát, je to osoba, ktorá somnou vyrastala, ja som sa sotva narodil a ona už pobehovala po svete ako 6 ročné soplavé detsko, ktorá sa somnou bila o hračky, jedla oblúbenú krupicu, pozerala Brutálnu Nikitu, hrala pepeka námorníka a dalo by sa vypísať nekonečne veľa vecí, ktoré sme spolu zažili..

Ide o môjho brata.

Neviem aká sa stala chyba, to asi nikto nevie, ale vývoj môjho brata sa zastavil asi približne v 142tich rokoch. Počas dedstva bol úplne normálne dieťa, až od určitej hranice sme začali zisťovať že niečo nieje vporiadku.. Mohlo sa stať čokoľvek. Mohlo ho takto zmeniť viacero vecí, napríklad aj to že sa spustil z terasy na bicykli, ktorý nebrzdil a následne nato nabúral do rozvodňovej skrine pričom bicykel ostal stáť a on silou svojej váhy a v tej rychlosti narazil do múru tejto skrine hlavou. Následky boli otrasné, kupodivu mal len slabý otras modzgu ale mal vylámaných 6 predných zubov a zdemolovanú tvár. Z toho sa ale časom dostal a mal akurát výhodu že ho nemuseli boleť mliečny zuby.

Ale to je len začiatok.

Ďalej sa mu napríklad stalo aj to že naša nezodpovedná matka ho dala do opateri vtedy celkom dobréj kamarátke. Nebolo by natom nič zlé, až nato že sa dozvedáme veci, o ktorých sme radšej nemuseli ani vedieť a to že tá jej "kamarátka" mala problémy s drogami. Bol to normálny deň, kedy matka na materskej s tou dotyčnou išli z prechádzky, popričom si ešte išla nakúpiť pár potravín. Akonáhle sa vracala z nákupu, tak očakávala že ju bude čakať tá ženská pred obchodom s kočármi dvoma, (jedno bolo totiž jej dieťa). No tak sa nestalo. Približne 3 hodiny neboli o bratovi žiadne správy, matka sa rozodla že zalarmuje políciu, čo sa aj stalo a ako zázrakom pani kamarátka vyšla z niakej brány na terase a vrátila speť brata so slovami že ju čakala pred obchodom a nebolo jej nikde. Ako ho priniesla, tak jej matka neskutočne vinadala. Až tak že si nevšimla v ten moment nevšimla bratov stav. Neskôr zisťuje, že je malátny a pripadal jej ako pod vplyvom niakych látok. Pravdepodobne mu dala niake dorgy. To sa už asi nedozvieme.

Na základnej škole čo som sa podozvedal bol šikanovaný. Nemal tam žiadných kamarátov.

Ako približne 16 ročný (výzor približne nezmenený ako v prítomnosti) išiel raz niekam neviem kam, to je ale jedno, udialo sa to že ho napadol s nožíkom taký bastard chtiac poňom peniaze. On ale žiaľ bohu nemal a ako mu dotyčný prezrel a roztrhal peňaženku zistiac že nič nemá, tak mu jednou ranou zlomil nosnú kosť na tri časti.


Ten chlapec do 15tich rokov vyzeral na svoj vek teda ako tak, ale od vtedy sa jeho vývoj ako so už spomenul psychicky a čiastočne aj fyzicky zastavil. Narástli mu síce troška fúzy, a ochlpenie, ale to je asi tak všetko. Vyzerá ako chodiaca múmia. Má asi okolo 55 kilogramov a 170 centi.

Musím ešte dodať že ho matka bila a narodil sa pridusený, potom bol v inkubátore.


Všetky tieto veci sú zlé to ano, ale nemyslím si že by sa to niakym spôsobom nedalo zmeniť, aspoň čiastočne.

Prítomnosť:

Je na úrade práce a občas chodí na brigády.
Nemá žiadnych kamarátov, len sa hrá sprosté nezmyselné videohry, pozerá horory typu SAW a krváky kde strieka krv skoro až z televizora a fakt neviem čo vtom môže vidieť.
Je až v takóm štádiu toho, nazval by som to gemblerstvo, že sa nemá problém hrať vkuse bez prestávky jednu a tú istú hru aj celý deň. Mám občas aj také tušenia že je gay. Čo by ale nebola zas taká chyba, my by sme sa s tým zmierili a len mu pomohli.

Momentálne je zavretý v izbe a hrá sa alebo kuká niaky krvavý film nechutný. Asi si nevie nájsť iné záujmi, alebo ho niečo trápi, tak vidí východisko len v hrách.

Aj keď navonok vyzerám ako tvrdý chlap, ktorý každý večer dostáva rany na treningu, mám ho rád aj keď som mu to nikdy nepovedal a bojím sa ako to s jeho osudom ďalej bude.

Napísal som tu toľko zlých vlastností a vecí ktoré sa mu stali. Nemyslite si že je niakym spôsobom postihnutý, je úplne normály chlapec má len pár porúch. Treba len nájsť tú správu cestu ako ho dostať z toho nereálneho sveta videohier a zbaviť ho povahy introverta. Liečenie ako to vidí matka by nemalo šancu pomôcť. Ironiou je že ja som kedysi bol tiež závyslí na jednej hre a hral som ju nespočetné množstvo hodín, tak viem čo by to preňho bolo keby mu to zoberieme.

Skúšal som už všetko. Skúšal som si s ním pozrieť film, hrať sa napr. Mafiu to je celkom normálna hra ale aj iné veci ako zobrať ho na opekačku čo som šiel s kamarátmi, alebo niekam do spoločnosti. Pokaždé odmietol. Čo sa týka športov nemalo ani zmyseľ skúšať.

Napísal som tu toľko zlých vlastností a vecí ktoré sa mu stali. Nemyslite si že je niakym spôsobom postihnutý, je úplne normály chlapec má len pár porúch, ktoré by sa dali odstrániť keby chcel. Nemyslím si že by bol dobrý nápad ho posielať k psychologičke. Tuším aj to už dávnejšie odmietol.

To je len maličký zlomok z toho čo mám na srdci..
Snaď to bude všetko dobré..
Dúfam že nikto nemusí riešiť podobné problémy, nikomu to neprajem.

 Blog
Komentuj
 fotka
miro016  16. 5. 2011 02:47
co tak priviest par tvojich kamaratov co sa vyznaju do PC k tebe domov, kde bude aj tvoj brat? a nejak tak ich skusit zoznamit? alebo proste nejak mu zatrhnut to PC, nejak ho trochu poskodit? viem, znie to hlupo, ale keby siel do nejakej PC herne tak tam mozno spozna nejakych ludi...aj ked to by asi liezlo do penazi...
 fotka
wingchun  17. 5. 2011 00:23
no takých kamarátov, ktorý by si sním rozumeli nemám.. poškodiť pc tak prinajlepšom ma v noci obleje vriacim olejom.

On ale do herne chodí.. ale to niesu ani kamaráti to sú len taký ľudia ako on, s ktorými trávi čas akurát tak len tam.. Jeho treba z toho vytrhnúť a nie ho v tom podporovať..
Napíš svoj komentár