Teraz nebudem preberať ľudí závislých na compoch či nejakých hrách. Nie...dnes preberám chatárov. Nie všetkých. Ale tých úplne závislých na chate.
Závisláci na tom aby si s niekým písali. Viem, aj ja to robím. A to veľmi rada. Ale nie tak často ako niektorí. Vezmite si ako im to ubližuje. Je veľa mladých, ako som zistila, čo píšu krásne ako anjeli. Svoje pocity, rozmary a nálady vedia opísať neskutočne dobre. Ale v real svete sa z nich stávajú tiché stvorenia, ktoré v sebe utláčajú všetko, pokým znovu neprídu pred počítač. Akoby bol PC niečo ako ich domov, ich svet, ktorí si vytvárajú samy. Majú tam priateľov, ktorých nepoznajú a nikdy ani nebudú.
Ale ako viete kto sa skýva na tej druhej strane? Môže to byť niekto ako vy? Niekto s veľa problémamy, ktoré nevie riešiť inak ako sa o nich "porozprávať". Alebo to môže byť niekto, kto vás vláka do pasce nazvanej podvod? Možno si myslíte, že toto vravia všade a mne sa to ešte nestalo. Ale ako môžete vedieť, že sa to už nedeje? Nikdy nikto nevie kam sa dostane. A potom keď bude ten človek chcieť zdupkať...nebude miesto kam ísť. Bude len ten jeho svet...ale ten sa zrúti len kvôli jednej neznámej osobe, ktorá vám o vás písala básničky...o láske či o priateľstve. Nikde nikoho nebude.
Nevravím, že nie je krásne písať si. Ale uvedomte si, že takto strácate priteľov a zdravie. Keď tu stále sedíte...
Minule som niekde čítala, že väčšina mladých už nevie ani svoju polovičku pozvať von osobne. Neviem či sa ľudia hanbia alebo čo. A zistila som že to tak je aj v skutočnosti. Všetko je ľahšie cez sms-ky alebo nejakou internetovou poštou. No aj tak si myslím, že je krásne ak niekto osobne pozve niekoho aby s ním šiel von, na kávu alebo do kina. Vzbúdza to pozornosť, pertože v nešnej dobe (aj keď si to nikto neprizná) sa to považuje za niečo ako odvážnosť...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
lukeeusk
6. 7.júla 2009 22:03
noo pohodlnosť ludííí...
Napíš svoj komentár