Je tak ťažké chápať, že keď mlčím, vravím všetko?
Zabudol si snáď vnímať inak ako sluchom?
Chcem plakať a ty nevidíš,
Že tvojím tichom mi zahmlievaš oči.
Sedíš vedľa mňa a čakáš.
Povedal si, aby som nemlčala
A všetko ti vysvetlila.
A keď poviem nie,
Tak to nie je pravda.
Prečo mi trháš dušu?
Nie je tvoja, nemáš na to právo!
Len ty si zranený, vyhýbaš sa nášmu pohľadu.
Nemali sme na to ísť takto.
Ja sa už vážne nechcem hádať.
Je mi smutno, že to takto dopadlo.
Teraz tu len sedím dotknuto,
Nedokážem sa ovládať.
Donútil si ma k pocitu hanby,
Nestojím si za svojim, za ničím
A bez pocitu hrdosti,
Skláňam hlavu, len aby si sa uistil.
Nemali sme ísť na to takto,
Zhurta a bez slov.
Nič neviem, len si tápam v tme,
Držím sa teba, nech nespadnem.
Áno, je to pravda,
To ty si ma vytiahol zo studne,
Hlbokej a studenej,
Držíš ma nad ňou, no neodnesieš preč.
Vravím si svoje nie, ktoré už asi nevnímaš,
Na nevinného sa hráš,
Mnoho vecí odnášaš,
Len to moje stále odmietaš.
Nechcem sa s tebou už ďalej hádať,
Budem si musieť zvykať
Na noci bez snov
A radšej pristúpiť na tvoje áno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár