plný smutku a zloby,
a ja uveznená v nom plnbá žialu a choroby.
Choroby z lásky k tebe,
smutiac za dotykmi,
a našimi zlozvykmi,
som tu uveznená len koli sebe.
Prečo?
lebo keby som ta videla,
naspet by som ta chcela.
Prečo?
lebo keby som ta cítila,
bola by som zufala.
Prečo?
lebo, keby som ta objala
za tebou by som plakala
Prečo?
lebo ta strašne milujem,
a to čo sa stalo lutujem.
Nikdy sa to nemalo stat,
a uplne sa ti odovzdat,
uprimne ta milovat,
a potom sa len trpko sklamat.
Preto som tu zavretá,
aby sa to neopakovalo,
Preto som skalamá,
lebo som nato naletela.
Na ten tvoj strašne nádherný pohlad.
Na ten tvoj sexy zadok.
Ale napriek tomu si sám ostal.
Že dobre ti to padlo?
Prestan mi už vypisovat, že ma lubiš,
Ked máš čaju, ktoru si fakt vážiš,
Prestan sa ma pýtat:, , prečo sa priečíš? "
Asi preto lebo zase klameš ako vtedy ked povieš slubim.
Je to také prosté,
Mám ta rada,
bolo to krásne,
ale tebe podlahne každá.
ja som bola asi len do počtu,
ale ked nemáš nikoho,
thak dojdeš a vyznáš mi lásku,
ale pre mna je už neskoro.
Pre mna to skončilo,
teba to len pobavilo,
ty chceš aby to pokračovalo,
ale ja poviem už stačilo! !
Možno náš čas príde,
ale zatial budem,
smutit,
plakat,
žialit,
truchlit,
a rozmýšlat
či má zmysel byt zamknutá a trpiet!
Má či nemá?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár