Už sa rozhodol.Vypne nootebook,zajtra ho čaká celý deň na horách s rodinou.A na to sa fakt netešil.Kto by chcel počúvať 30-ročné historky starého otca o tom,ako raz v lese so zranenou nohou bojoval s grizlim???Za svetla stolnej lampy sa pozrel von oknom,aby zistil,či nezačalo snežiť,čo yb zmarilo rodinnú ideu na spoločný víkend.Ale komu šťastie praje...Jemu teda nie.A zrazu...Kto by to čakal o jedenástej večer?Prišla mu RP-čka.Zo záujmom ju otvoril.Čakal znovu nejakého úchyla,ktorý hromadne ľudom rozposielajú žiadosti a meno an skype a podobne.Ale nie.Bola to ONA.
,,Ahoj,je jedenásť,nepoznám ťa,ale niečo ma lákalo ti napísať.Žeby to,že si jediný v tejto miestnosti???Neviem Ak máš chuť,tak mi odpíš...“Niežeby mal chuť.Ale už len JEJ fotka ho zaujala.Bola iná jako ostatné.Ostatné,ktoré by sa snažili celé hodiny aby vyzerali aspoň na jednej fotke tak,ako ona.Tak jej odpísal...
Za svetla stolnej lampy...Znovu sa opakuje scenár.Dnešný výlet s rodinnou prebehol v skutku veľmi dobre.A on znovu zapína nootebook.Nie tak zničený jako včera.Nakoniec z toho nebola túra,ale lyžovačka.V noci napadlo mnoho snehu.A lyže predsa miluje.A vraj že šťastie mu nepraje...Znovu sa prihlásil na sociálnu sieť.A čakal,či sa zopakuje scenár...Tak jako včera...Presne o 23:00.Napísala mu.Nebol šťastný.Bol to pocit...pokoja.Prezrel si cleý jej profil.Nemala vyplnené takemr nič.Len dátum narodenia.Ale chápal to.Veď nikdy neviete,kto si prezerá vás profil.Vedel ten dátum naspamäť-9.9.1993.Nechápal,prečo ho tak veľmi fascinuje jedno dievča.Veď je to len dievča...
ON:Niee to vážne?Ja tomu neverím!
ONA:Úplne vážne!Je to môj bratranec!Pozdrav ho,nevidela som ho takmer sto rokov
A už našiel takmer 50.vec,ktorú majú spoločnú.Je úžasná.Vlastne,čo to trepe?Úžasný je len futbal.Ešte nikdy v živote nepoznal taký pocit...Akoby...Akoby si už ani nevedel rpedstaviť jeden deň bez nej...ZA svetla stolnej lampy pochopil,že sa zaľúbil...
„NA DRUHÝ DEŇ“,,Tak čo?Už si ju pozval von?“opýtal sa Danny a päsťou udrel do jeho ramena.,,Nie,ešte nie.Zatiaľ som nemal príležitosť.“vykrúcal sa.,,Ale kámo,na čo čakáš,Takú kočku len tak nenájdeš.“povedal Tony.,,Budte ticho láskavo!“zakričal a usmial sa.,,Nooo,tak my tu všetci čakáme,napätie stúpa a ty si jej ešte ani nepovedal,že ju vôbec chceš?“vyvaľoval oči Filip.,,Jasné že som jej už niečo naznačil.Ale vieš aké sú baby.Nemôžeš ísť na ne rýchlo.“povedal,aj keď o tom nič nevedel.,,No jansé,máš pravdu.Ale zajtra...“pozrel sa mu Danny do očí,,Zajtra chceme počuť čo ona na to.“
Za svetla stolnej lampy...Musel nabrať odvahu.Veď je to len pár slov.Ale sú to snáď najťažšie slová v jeho živote.Ale všetci sa naňho spoliehajú.Predovšetkým on.Spolieha sa sám na seba...Že jeho ruky poslúchnu jeho srdce...Ale akoby medzi nimi stála kamenná brána...A prebúrať ju nevedel nik...
Prešli tri mesiace...Vždy,keď uvidel,že sa prihlásila,jeho telo sa zachvelo a po chrbte mu prebehol mráz...Tĺkot jeho srdca sa znásoboval.Jeho dlane horeli.Jeho srdce taktiež-láskou.Za svetla stolnej lampy...Dlho mu nepísala.Rozhodol sa že jej zavolá.Veď jej číslo má v telefóne uložené už tak dlho.Z telefónu sa ozve len monotónny zvuk.Následne hlas:,,Volané číslo sa nepoužíva....“Všetko je divné.Opäať jej píše...No zrazu zbadá odkaz na nástenke...
Za svetla stolnej lampy...Ako?Prečo?Kedy?Kde?Otázky mu prelietavajú mysľou rýchlosťou svetla.Čo sa deje?Je to len hlúpy žart?NIE!Ani najhorší sen nemal takéto tragické rozmery.ON ju ľúbil.ON ju miloval.ON po nej túžil.ON ju v mysli ochraňoval.Zrejme to všetko bolo márne.A jeho kroky celkom nesprávne.Mal sa s ňou stretnúť kým bolo času.Ale teraz je mŕtva zrazu...
Za svetla stolnej lampy...Pochopil že z láskou je márne čakať.Za svetla stolnej lampy....Skončilo sa i začalo mnoho....Za svetla stolnej lampy....Lásku našiel a už ju nechce znova hľadať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár