Znova som sa pristihol ako rozmyslam nad vecami, ktore sta stali, nestali alebo sa mohli stat. Hlava je ako skurvene perpetum mobile, fici si to svoje kazdy den.
"Bola si kedysi moj general, na mojej ceste k smrti. Tanec zivota na prednych liniach."
Okrem rozumu je tu castokrat aj srdce, ktore tiez chce castokrat nad hlavou prevziat kontrolu. Srdce je kniha pribehov. Hlava v nej niekedy bezradne listuje, snazi sa pochopit suvistlosti, nefunguje to. Je to ako sediet v kuchyni vecer pri nej. Pod nos sa v krada pripravena vecera (stale ma bavi varit pre niekoho) a jemna hroznova vona vina. Horia sviecky, je tma, v okne vysvieteny hrad, Petrzalka, Karlovka, Hainburg a ona. Nechapes to, ale deje sa to.
Pohyb jej jemnych pier vytvara slova, ktore nicia ticho. Svaly na tvary usmev, od ktoreho sa od vzrusenia jezia chlpy. V ociach "ten" pohlad. Tvoj parfem, ktory mi tak vadil, neviem sa ho uz nabazit. Citim ako stupa teplota v miestnosti. Vsetko to citim. Citis to tiez?
"Ten pohlad v jej ociach a strach v srdci, kde vsetko vyviera. Moj boj v hlave."
Srdce je kniha pribehov. Ked z nej citas, nevyslovis ani hlasok. Odrazy siluet na stenach tancuju podla plamena sviecky. Dochadzaju strany na dopisanie dalsich pribehov (skurvene srdce). Na par stranach zapisany vecer, dnes si v nom listujem. Je az neuveritelne co dokazes, Ty s tvojou chorobou. TY. Neviem (ti) pomoct. Mam pocit, ze neviem pomoct teraz ani sebe.
V inom perfektnom zivote bezime spolu, nie len na Kuchajde.
Posledna vec co som vlastne chcel je, ze je az neuveritelne ako nejaky song dokaze triznit dusu. Ten zvuk nastrojov, ten jeho hlas, to cele. Neda sa to vyjadrit slovami. Sadni si vedla mna tak ako vcera a pozeraj sa mi do oci. Prides na to.
Skurvene srdce ...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vreskot000
29. 9.sept. 2017 18:20
o čom je tento članok?
Napíš svoj komentár