"Prečo mi to hovoríš až po 3 dňoch? "Trochu naštvane som vybafol na ňu,až sa zľakla.
"No prepáč! Vravel si mi,že o ňom už nechceš nič počuť!"nahnevane povedala Laura.
"Ale musela si vedieť,že ho tu musím raz stretnúť a že keď sa to stane tak..."
"Prestaň s tým,jasné?!"prerušila ma.
"A s čím?..."spýtal som sa,tváriac sa,že neviem o čom točí. Podišla ku mne bližšie,ukázala mi na hruď a povedala:
"Ty dobre vieš o čom hovorím"Precedila cez zuby.
"No,skús mi trocha načrtnúť,neviem si spomenúť..." Snažil som sa aby to vyznelo vážne,ale nedalo mi,musel som sa usmiať.
"Ty.....!"asi chcela povedať niečo,ako že vám nepoviem čo to bolo,,keď nás prerušil jej mamy hlas spred dverí.
"Laura?Leo? Je všetko v poriadku? Počuli sme krik."
"Ehmm..áno mami,všetko je v naprostom poriadku."vykoktala Laura.
"Tak by ste mohli byť trochu potišie. No každopádne, o 10:00 sú raňajky,tak nech ste o desať minút tam."
"Áno mami,budeme tam."
"Dobre,zatiaľ sa majte."povedala jej mama,a bolo počuť vzalujúce sa kroky.
"Ty sa choď najesť,ja idem nájsť Andreasa..."
"Nie,prosím,nechoď za ním,nechaj ho napokoji."zaprosíkala Laura.
"A prečo? Vysvetli mi prečo by som ho mal nechať tak? Daj mi jediní dôvod a ja ho nechám tak."
"Lebo....ja...neviem,proste ho nechaj tak. Už sme si to vysvetlili"
"Laura,ublížil ty,chápeš? Ublížil... prečo by som mu nemal vrátiť to,čo spôsobil tebe?!"
" Ja iba...nechcem aby sa mu niečo stalo..."
"A ja zase nechcem,aby sa stalo niečo tebe."
"Tak vieš čo,mám nápad. Sľúb mi,že mu nič nespravíš a ja si dám na seba pozor. Čo ty na to?he?"navrhla Laura. Ona to asi vážne nechápe,ale už sa mi ju nechcelo prehovárať a vysvetľovať jej,tak som súhlasil.
"No..dobre teda.Ale..."
"Žiadne ale,buď mi to sľúbiš alebo nie."
"Lenže...."
"Leo!!"
"No okej. Sľubujem."
"Že mu nič nespravíš..."
"Že mu nič nespravím.."dodal som otravne.
"Tak sa mi to páči. Aj ma objímeš,alebo tu budeš len tak stáť?"zasmial sa Laura.Tak som ju objal. Milujem keď vonia po kokose...aj teraz tak voňala,ako čerstvý kokos. Potom si začala baliť veci do batoha.
"Ehm.ty sa niekam chystáš?"spýtal som sa zmätene.
"Áno,na dalšiu noc pôjdem spať k babám,bude párty."
"A...to ma tu necháš samého?"spýtal som sa smutne.
"Áno,ale veď to nejako vydržíš,nie?"zasmiala sa Laura.
"No jasné že hej."usmail som sa aj ja. Urobil som postele a von sme vyšli súčasne. Kým Laura zamkýnala dvere, ja som sa vydal preč.
"A ty kam ideš?"
"Ja? Ehm...na WC,idem na WC-ko."odpovedal som rýchlo.
"Aha,okej. Tak potom sa uvidíme na raňajkách."
"Oki"povedal som,a vydal sa preč. V tom sa ozvala Laura.
"A.. Leo?"
"Áno?"otočil som sa k nej.
"WC je druhým smerom..." Sakra! Už na začiatku to hneď poondím.
"Áno,ja.viem. Iba som sa chcel pozrieť na..to je jedno. Idem."Otočil som sa a vydal sa smerom k WC-ku. Neviem či niečo tuší alebo nie,ale iba zavrela dvere a odišla smerom ku schodom. Nechápem ako môže ochraňovať Andreasa a stavať sa za neho... veď jej ublížil... ja prisahám,že keď ho stretnem,tak dušu z neho vytriasem ...zahol som za roh a BUM.s niekim som sa zrazil a dostal som to rovno do nosa. Chytil som si nos, trochu krvi mii s neho tieklo.
"Ehmm..prepáčte,nevšimol som si vás... "začal som sa ospravedlňovať,ale keď som uvidel kto to je,tak som primrzol na mieste.
"Ááá..Leo,ahoj. Prepáč nevšimol som si ťa.."zrejme dostal tiež dobrú do nosa ,lebo ležal na zemi.
"Ty?!!!" Spýtal som saešte stále neveriac,že to je on.
"Ja som nad niečim rozmýšlal..nečakal som tu niekoho,myslel som,že všetci ste už na ranajkách..."
Andreas...."stál som nad ním,a celé moje telo kypelo hnevom... Chcel sa postaviť,ale keď uvidel ako sa naňho pozerám,tak sa zastavil.
"Ehm..L-L-L-eo... ja som sa jej už ospravedlnil,a-aj tebe som sa tiež ospravedlnil...je mi to ľúto,nechcel som jej ublížiť..."
"Ľúto?!! Na to si mal myslieť skôr,než si jej ublížil..."
"Ale...Laura povedala,že je všetko v poriadku..."
"Povedala to iba preto,aby sa ťa zbavila,pretože si za ňou stále lozil, a ospravedľnoval si sa jej."
"Ale.." ja som to už nevydržal,už toho bolo na mňa príliš. Tresol som mu jednu takú,že spadol znova na zem,kedže sa medzičasom postavil zo zeme. Chcel som ho kopnúť do brucha,ale predvídal to,odkotúľal sa za mňa a s celej sily ma kopol zo zadu do chrbta. Stratil som balanc a žuchol som na zem. Hneď som sa postavil,ale on už bol pri mne. Tresol mi do päsťou do brucha a potom do tváre. Na chvíľu som uvidel hviezdy nad mojou hlavou. Chystal sa na další útok, a tak som ho kopol do holene,nastavil som mu koleno,a keď sa prehol od bolesti tak to dostal priamo do čela. Zapotácal sa dozadu,čo mi vyhovovalo,lebo som si potreboval vydýchnuť. Cítil som prenikavú bolesť v bruchu,ale nával adrenalínu do tela,to tlmil. Andreas sa oprel o stenu a ťažko dýchal. Celú tvár mal od krvi,trochu som sa aj zľakol,ale hneď to vystriedal hnev. A potom vyrazil. Chcel ma kopnúť do brucha. Zodvihol nohu,a keby som zareagoval o nanosekundu neskôr,tak by som to aj schytal,chytil som mu ju a z celej sily ho odstrčil preč. Naneštastie sa udržal na nohách. Chvíľu tam iba tak stál, a potom sa rozbehol ku mne. V tom som si spomenul na nožík,čo nosím vo vrecku. Keby sa mi ho podarilo vytiahnúť,mohol by som ho odstrašiť. Už som mal ruku na zadnom vrecku,keď v tom do mňa narazil ako ruský tank. Padol som na zem,nožík mi vypadol,až na druhú stranu chodby. Myslel som,že si pôjde preňho,ale nešiel,išiel priamo ku mne. Rýchloo som sa vyšvyhol na nohy,počkal kým príde úplne blízko,a chytil som mu pravú ruku a vytočil za chrbát. Čo som si nevšimol,že niečo drží v ľavej ruke,a kedže mal ľavú ruku vólnu,s celej sily mi sekol po tvári. Áž vtedy som si všimol,že to bol nožík. Vyrazil som mu ho,jedným pohypom ruky,ale už bolo neskoro,zacítil som krv na mojej tvári. Odstrčill som ho od seba čo najdalej a chytil si tvár. Bola celá od krvi,aj ľavé oko som mal od krvi,takže som naňho skoro nevidel. Dočerta. Rana sa zrejme ťahala od ľavého oka,šikmo po nos,ale nemal som čas zisťovať to. Poobzeral som sa po Andreasovi. Stál oproti mne,celý natešený čo mi urobil.
" Tak toto si nemal."povedal som zadychčane. Vyrazil som proti nemu,urobil otočku,vystrel nohu a kopol som ho do hlavy. Prišiel som k nemu blišie,dal mu pásťou po tvari. Potom som ho potkol na zem a z celej sily som ho kopol do brucha. Zastonal,ale postavil sa na nohy. Vyzeralo to ako by nad niečim premýšlal. Potom sa rozbehol po chodbe. Myslel som že chce ujsť,tak som ho chytil za plece,a stiahol ho k sebe. Lenže to presne chcel,chytil ma a prišpendlil ma o stenu. Potom mi chytil obidve ruky,neviem o čo mu šlo,ale potreboval som ho spacifikovať. Keby sa mi podarilo trafiť ho na to miesto...ale na to potrebujem mať aspoň jednu ruku vólnu. A to som nemal. Teda,zatiaľ nie.
"Prečo-prečo si jej to urobil?"spýtal som sa ho.
"Leo,ty nevieš čo sa v ten večer stalo..."
"Ale viem,veľmi dobree to viem,Andreas. Všetko mi povedala Laura."Nejak to nefungovalo,myslel som že keď sa budeme rozprávať,že jeho stisk povolí ale nič sa nedialo. Skúsil som to ináč.
"Pozri,ona si to nezaslúžila. Takto ju podraziť. To sa dievčatám nerobí,zvlášť jej nie,pretože je výnimočná,a ty to vieš. Myslel si si že si ju tým získaš?" Viem že Andreas je citlivá duša(nehovoriim ,že ja nie,ale on je zvlášť citlivý. A moje slová naňho zapôsobili,trochu sa zamyslel,jeho zovretie povolilo. To som využil,vytiahol som si pravú ruku a s cellej sily som ho trafil priamo do stredu hrudníka. Na stopro som trafil bod,ktorý som chcel,pretože začal lapať po dychu a cúvať do zadu. Ale podkol sa o vlastné nohy. Začal padať a ako tak padal, trafil hlavou červenú skrinku s nápisom:In case of fire.
Blog
11 komentov k blogu
1
worm
16. 1.januára 2016 12:49
Je to moc dlhe?
2
tá gramatika ! ..
"Laura,ublížil *ty*,chápeš? Ublížil... prečo by som mu nemal vrátiť to,čo spôsobil tebe?!"
Inak dráma ako sviňa.
"Laura,ublížil *ty*,chápeš? Ublížil... prečo by som mu nemal vrátiť to,čo spôsobil tebe?!"
Inak dráma ako sviňa.
4
videl si už niekedy naživo bitku bez zbraní medzi dvoma chlapmi, v ktorej o niečo ide? dúfam že nie, ale pre popisovanie niečoho takéhoto je to dosť fajn, aby si vedel, ako to funguje, pretože potom to pôsobí strašne lacne a nedôveryhodne...proste...keď ti niekto sekne nožom do tváre, tak tá rana je tenká a nerynie sa z nej krv ako po jatkách..keď niekomu vykrútiš ruku, tak nie je schopný v nej potom silu na to, aby ťa oboma rukami zachytil a pritlačil o stenu...kopnúť zozadu do chrbta z celej sily sa nedá, lebo je to vysoko...útočníkovi, ktorý proti tebe beží, nikdy nenapadne kopnúť ťa do brucha, pretože vykoputie nohy by ho nútilo zastaviť sa a celé bežanie by bolo zbytočné...atď atď...ak chceš mať dobre napísanú scénu so súbojom, musíš nad tým premýšľať, alebo si to skúsiť s niekým zahrať (nie naozaj, ale aspoň aby to sedelo anatomicky). lebo inak keď takto budeš niečo písať, tak ľudia budú tie pasáže so súbojmi preskakovať, alebo nad nimi točiť hlavami a prirovnávať ich k scénam z lacných akčných filmov, kde najprv vykopneš protivníkovi nohu do tváre a potom vytiahneš nôž. a na záver spočítaš zranenia a s krátkym sexi povzdychom sa poberieš preč.
7
sorry nečítala som si to, ale za čiarkou sa píše medzera. Napr.: "Ahoj, ako sa máš?"
9
@8 Tak keď už vieš, prečo si nenapisal za tymi čiarkami medzeru?
"aha, okej, to som nevedel" ... to je dost dolezite vediet!
"aha, okej, to som nevedel" ... to je dost dolezite vediet!
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 3 Mahmut: O Svetlej ochrane v dňoch súženia
- 4 Robinson444: Anatole France
- 5 Protiuder22: Kenosis
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 6 Hovado: Opäť som späť
- 7 Mixelle: Agáta
- 8 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 9 Hovado: Spomienky
- 10 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá