"Laura!" zakričal som na ňu lebo si ma nevšimla.
"Leo! Niečo sa deje, musíme....Ježiši kriste, čo sa ti stalo?..."
"To ti vysvetlím neskôr, musíme ísť za kapitánom. Ten poplach je falošný."
"No počkať, počkať. Čo sa ti stalo? Chcem to vedieť, hneď!"podišla ku mne a začala si ma obzerať.
"Pozri, nič vážne. Potom ti vysvetlím, poď musíme za ...."
" Bože, veď vyzeráš ako keby...."
"za kapitánom..!!"
".....si sa pobil. Ty si sa bil?"
"no, áno pobil, stačí? A teraz už poď"
"A s kým? Hádam nie z......"
"Ideme, šupito."potiahol som ju za rukáv.
"...Andreas, že je to tak. Pobil si sa s ním?"
"áno, to je jedno poď už!"
"Ale... sľúbil si mi, že..."
" JA viem, ale už sa stalo. Prosím, poď."
"Ty...sľúbil si....a je Andreas v poriadku?"
"Áno, myslím že hej....Prečo sa oňho tak strašne bojíš?!! Pred dvoma dňami to bol najväčší idiot na svete a teraz sa zrazu oňho bojíš?"trochu som na ňu začal kričať, lebo ma už vážne štvalo, že sa oňho tak stará.
"Teba to zrejme strašne žere."
"No, áno, predstav si že áno. Nechápem ako k nemu môžeš niečo cítiť."
" Je to človek, Leo! Tak ako ty a dalších 7 miliárd ľudí na tomto svete."
"Ale on ti...."
"Nevyťahuj to znova, lebo ti jednu vrazím a to ťa bude boleť"neviem či to myslela len zo srandy alebo nie, ale neznelo to tak. Bol som tak na ňu naštvaný, že som zabudol na ten alarm. Potom ma to znova napadlo.
"nechaj tak, poď musíme ísť."
"Ja nikam nejdem!"odpovedala Laura vážne.
" Ale...dobre, tak ma počkaj na izbe...."ani som to nedopovedal, a už odišla.Ach, s tým dievčaťom je to čoraz tažšie a tažšie.Vydal som sa teda ku kapitanovi. Nebolo tažké nájsť ho, všsade boli vyvesené tabuľky s nápisom: Kapitan,.Podišiel som ku dverám a zaklopal som. Dvere mi otvoril kapitán, tučný muž v strednom veku.
"Teraz nemám čas, mladý. mame tu požiar...a tebe sa čo stalo?"
" Asi nič. Pozrite, ten poplach je falošný, musíte ho vypnúť, omylom so ho spustil."
"Chlapče, tak to mi potom máš čo vysvetľovať. Čo si robil v strojovni?"
" Ehmmm, v strojovni? Ten alarm som zapol na našej chodbe, ale v strojovni som nebol...."hovoril som mu zmätene.
"Tak,...s tade nemáme hlásený žiaden poplach. Iba zo strojovne. Pozri."pootvoril dvere a ja som uvidel veľkú miestnosť, kde všade kde ste sa pozreli, boli monitory. Bolo tam veľké okno a ja som mohol vidieť more. Všade kde som sa pozrel, bolo more. Ale nevidel som časť, ktorú zakrývali dvere.Na monitori, kde ukazoval kapitán, bolo červené svetlo a nápis: požiar-strojovňa.
"Aha,,ale.." začal som ale prerušil ma jeden z tých ľudí čo sedeli za monitormi.
"Pán kapitán, pozrite sa sem."podišiel bližšie ku oknu a pozrel sa tam , kde ukázal ten pán. Podaril sa mi tam nakuknúť. Oproti nám,, vo vzdialenosti asi tak 20 km bola obrovská loď, skoro väčšia než tá naša.
"Tá loď sa rúti na nás a jej kapitán nám oznámil, že stratili kontrolu nad loďou, že sa im máme vyhnúť."
" Tak na čo čakáte, Maltazár? Vyhnite sa jej."povedal kapitán.
"Ale pane, podľa výpočtov, sa jej nestihneme vyhnúť.."
"Niečo Vám poviem, Maltazár. Čo keby ste konečne prestali hýbať mozgom a začali pracovať rukami? Ocenil by som to , kedže sa na nás rúti niekoľko tonový kolos."
" Rozkaz, pane."povedal ten Maltazár a začal štukať do klávesnice.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
turbolienka123
24. 1.januára 2016 11:20
Super článok. Už sa teším na ďalšiu časť.
Napíš svoj komentár