„Čože? Prečo?“
„Počul si ma zelenáč. Ruky preč.“
„V poriadku, vyhral si, tak piánko. Vždy si bol taký rozkazovačný? A vlastne, prečo len šepkáme?“
„Zachraňujem nám život.“
„Nám? Tak nás je tu viac?! Kámo, to je bomba! Už sa teším na tie husté párty, čo budeme robiť!“
“Nevychovaný, mladistvý delikvent. Už len to nám tu chýbalo.“
„Chillout kámo. Aj tak si myslím, že predtým, než som sa zjavil, tu len skapal pes. Priznaj to. Potrebovali ste ma!“
„A ešte ku všetkému aj narcistický. Skvelé.“
„Narci – čo?“
„Ale nič, zabudni na to. Hlavne dodržuj pravidlá: ruky drž pri sebe, hlas nízko a používaj ho zodpovedne.“
„Toľko pravidiel! Aký to má vôbec význam kámo?! A medzi rečou – prečo som nikoho okrem nás dvoch ešte nepočul?“
„Ide o to ‚kámo‘, že ak by si si zavrel tie svoje ústa aspoň na 10 sekúnd, možno by mal niekto iný možnosť niečo povedať.“
(...)
„To je úžasné! Rozpráva sa so mnou a občas dokonca aj spraví to, čo mu poviem!“
„Áno, no buď opatrný. Naše hlasy nad ním majú veľkú moc. A práve preto šepkáme.“
„Naozaj?! Až takú veľkú?!“
„Sleduj. ‚Pozri na to dievča oproti. No nie je milé?‘ “
„Wow, on sa na ňu normálne usmial! A pritom si to po ňom ani vyslovene nechcel!“
„Sila šepotu a sugescie.“
„No počkaj, ale takto potom môže plniť aj zlé veci, či nie?“
„Bohužiaľ, môže. Nie všetci z nás sú dostatočne zodpovední, napokon jednu dobu sme kvôli tomu len mlčali. My ticho strpíme, avšak pre ňho je to peklo. Potrebuje nás.“
„Takže vám na ňom skutočne záleží?“
„No po tých rokoch ti chlapec jednoducho prirastie k srdcu.“
„Vieš čo, zmenil som názor. Si vážne pohoďák kámo.“
„Beriem to ako kompliment.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
15. 3.marca 2013 16:30
to boli hlasy po2domia
Napíš svoj komentár