Tichá, rezidenčná štvrť. Zelený trávnik. Ružové záhony.
Ako prechádzal okolo, spomalil a hľadel na zatvorené domové dvere.
Tento týždeň začali prázdniny, neuvidí ju celé 3 mesiace. Keby sa s ňou aspoň pokúsil porozprávať, možno by teraz nemusel byť na tejto ulici, v tejto štvrti. Vykrúcajúc si krk za jej domom ako stroskotanec.
Nemal na to odvahu. Slaboch.
Napriek tomu, aké pohľady mu ona sama venovala.
Raz.
Vlastne dvakrát. Inokedy takisto, avšak dva boli úplne zreteľné. Aj pre neho.
Slnko ďalej zapadalo. Prešiel až na koniec ulice a zahol preč. Sľúbil si, že do konca prázdnin už tadiaľto nepôjde.
Lenže september bol ďaleko. Veľmi ďaleko.
A ona sa naňho už nikdy nemusí pozrieť tak ako vtedy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marris
22. 10.októbra 2012 20:43
bittersweet
Napíš svoj komentár