Nikdy nevedel hrať na klavíri

Nikdy nevedel hrať na klavíri.

Len dohliadal na jej mačku pokým bola preč. To je všetko. Na okne si v črepníku všimol rastliny, tak ich polial. O to ho síce nežiadala, ale bolo očividné, že to potrebovali. A mačka ho pri tom zaujato sledovala.

Nikdy nevedel hrať na klavíri.

No ona zrejme áno. A to nielen kvôli veľkému pianínu v izbe, ku ktorému si sadol. Povedala mu to, hru na klavír dokonca študovala. Začal listovať v jednom zo zošitov ležiacich vedľa na stole. Chopin. Beethoven. Bach. Smršť čiernych nôt a znakov. Nič v čom by sa on sám niekedy mohol vyznať, ani v to nedúfal.

Napriek tomu otvoril poklop a odokryl klávesy.

Mačka sedela za ním, na vrchole vysokého kresla. Žmurkla naňho svojimi veľkými očami.

Pohladil jednu z kláves a stlačil ju. Zaznel tón.

Zvuk sa odrazil od podlahy, stien, putoval po izbe akoby bol živý a následne sa vytratil. Vystriedalo ho ticho.

Ďalej uprene pozeral na čiernobielu klaviatúru. Na pohľad sa mu nezdala až tak zložitá ako to, čo videl v zošite.

Zahral ďalší tón. K nemu pridal druhý a tretí. Vnímal ako sa vzájomne preplietli a spolu vytvorili niečo väčšie. Počul ako sa zvukové vlny spájali a pomaly strácali.

Hral ďalej. Cítil ako jednotlivé tóny túžili po spojení s ďalšími. Vyšiel im v ústrety a pokračoval v hre.

Cítil svoje ruky ako idú bokom sluchu a vedomia. V tej chvíli bol poslucháčom minimálne tak ako bol hrajúcim. Možno ešte viac.

Intenzita zvukov rástla. Celé to znelo ako niečo veľkolepé – ďaleko za jeho zmyslami. Niečo, čo onedlho začne hýbať nábytkom, obrazmi na stenách, samotnými stenami! Niečo, čo strhne celý byt k zemi a znovu ho postaví uprostred búšiaceho oceánu! Niečo, čo –

Započul za sebou akýsi hlas.

Predpokladal, že sa vráti o čosi neskôr.

Energia navôkol opadla a zmizla, búrku vystriedal pokoj a bezvetrie. Ruky už odpočívali na jeho stehnách.

„To bolo úžasné!“ povedala.

„Prepáč.“

„To je v poriadku, nikdy som nič podobné nepočula. Kto to zložil?“

Cítil sa zmätene, takmer neprítomne, akoby sa práve zobudil z ťažkého sna.

„Nikdy si mi nepovedal, že vieš hrať –“

Zatriasol hlavou a krátko odvetil: „Neviem.“

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu