Ach ten svet. Chorý a zvrátený. Koľko ľudí si myslí, že sú stredobodom vesmíru. Že každý bude skákať tak ako oni pískajú. Že sa môžu starať do všetkého aj do toho do čoho ich nič. Že prežil som si svoje tak som pupok sveta? Hahaha... Každý sme si prežili svoje, niekto viac, niekto menej, s niekým sa osud zahral veľmi kruto a s niekým sa možno ešte len zahrá. Ale všetci sme ľudia aj keď sa tak mnohí nesprávajú a je mi z toho na grc. Tešiť sa z cudzieho nešťastia? Ale veď samozrejme, veď lepšie pre mňa. Načo pozerať na druhých, veď tí sú nepodstatný...
Chcem byť opäť dieťaťom tak mladým človekom, ktorý nerieši závisť a intrigy. Ktorý si žije svoje a teší sa z každej drobnosti. Ktorý nevidí a nepočuje všetko to zlo!
Svet ani život nie sú fér pokiaľ dobre viem, ale ľudia tiež nehrajú fér... Tak to vždy bolo a vždy bude. Silnejší vyhráva...
...aj tak je mi z toho zle :/

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár