A tak sa odmlčal ešte viac. Žil vo svete kníh, hudby a filmov, a reálny svet bol pre neho druhoradý. Keďže chcel naďalej zlepšovať svoje myslenie, prišla na rad vysoká škola. Ktorú nezvládol. Nenašiel v nej to čo hľadal, a tak ju flákal, až ju po pol roku opustil a podľahol alkoholu. Jeho rodina ho nazvala neschopným, počul to denne a už nezvládal ten nápor. Uvedomil si že činí zle. Prestal piť, našiel si brigádu a rozhodol sa skúsiť šťastie na inej škole. Chlapec pilne pracoval, hromadil peniažky a tešil sa na školu.
A vtedy chlapec spoznal po rokoch iné dievča. Často sa s ňou rozprával o všetkom možnom i nemožnom, a ako plynul čas, uvedomil si že verí. Verí jej a verí v ňu. Iný svet. On mal rád ju a ona jeho. Chvíľu. Potom mu dievča povedalo že po celú dobu praktikuje rôzne akty s iným chlapcom. Chlapec zostal zronený, a keďže bol dospelý, hľadal útechu kdekoľvek, a našiel ju opäť v alkohole. Pil a pil, školu zas flákal, a čas bežal. Prišlo skúškové obdobie a on precitol. Nechce byť znovu neschopný. Zaprel sa, obmedzil alkohol po druhé a úspešne ukončil dva semestre. Cez leto našiel zas brigádu, a našetril si ďalšie peniažky.
Tesne pred nástupom do druhého ročníka mu prišla srdečná správa. Od dievčaťa vďaka ktorému objavil whisky aj whiskey. Spravila chybu. Ľúbila len jeho len si to neuvedomovala. Uveril jej po druhé. Ľúbil ju. Na dva mesiace. Potom mu povedala zbohom. A chlapec? Zas ľúbil len alkohol. A k alkoholu sa pridali tentokrát aj energetické nápoje. Spolu s dievčaťom prišiel aj o spánok. Ale za pomoci jeho kamarátov Jacka a Monstera mu dve hodiny spánku bohate stačili. V období tejto sebadeštrukcie mu vošlo do života tretie dievča. Neveril jej, neveril sebe, neveril nikomu, s výnimkou tých dvoch dlhoročných priateľov. A ani nechcel viac veriť. Ale dievča s chlapcom trávilo čoraz viac času. A sľubovala. Nie je ako ostatné. Neopustí ho. Nenechá ho tak. Má ho rada. Naozaj rada. A opakovaná lož sa stala pravdou. Uveril ženám po tretie. Prišlo lepšie obdobie. Alkoholu bolo menej, smiechu viac. Bol šťastný. Opäť chodil von aj s ňou aj s jedným z jeho posledných priateľov. Ubehol pol rok. Dobrý pol rok. A vtedy zrazu chlapcov svet skončil. Dievča povedalo chlapcovi pár slov. Že ju nebaví. Že nemá čas, musí sa venovať niekomu inému. Komu? Predsa jednému z jeho posledných priateľov. Tiež mu povedala že je zbytočný. A neschopný. Chlapec vie jej posledné slová dodnes citovať. "Si prijebaný otravný kokot ktorého nikto nemá rád a ešte sa diví prečo." V tom istom čase chlapcovi zomrel jediný člen rodiny ktorého mal naozaj rád - jeho starý otec. Aj keď roky ležal paralyzovaný, vždy vedel chlapca rozveseliť.
A boli preč. On, starý otec, on, jeho priateľ a aj ona, tretie dievča. Nastalo zlé obdobie. Chlapec bez spánku sa prepil k vyhodeniu zo školy, doma nepočul pekného slova. Neveril nikomu a ničomu. Bol sám, a v očiach jeho bývalých priateľov bol vinníkom on. Vedel že takto to nepôjde, a potrebuje prácu, lebo všetky peniaze ktoré mal - prepil. Našiel si robotu, a obrátil mincu a rozhodol sa bojovať. Musel sa konečne postaviť všetkému tomu zlu. V práci našiel kolektív ľudí ktorí mu hovorili ako obdivujú jeho optimizmus a úsmev. Každé ráno prišiel do práce s úsmevom a vždy vedel zlepšiť náladu a povzbudiť. Jeho slová boli úprimné a jeho úsmev taktiež. Nebola to iba maska. Ale nikto nevedel druhú stranu mince. Nikto nevie o záchvatoch úzkosti, depresiách a o tekutých kamarátoch. O všetkých jeho zlyhaniach, zlosti a smútku. O prebdených nociach, plných kŕčov, kričania do vankúša a slzách. O týchto veciach nevie nikto. A asi je to dobre. To na čom záleží je že každé ráno vie vstať s úsmevom, každý deň sa snaží zlepšiť deň okoliu lebo dobre vie aké je to žiť v zle, a každý mesiac si odkladá euro k euro, v márnej nádeji že sa možno raz konečne dostane z tohto pekla. Bojuje zo všetkých síl, aj keď je jeho viera v prachu. Bojuje sám, ale niekedy už stráca silu. A v jednej z tých chvíľ sa rozhodol napísať svoj príbeh na blog, na ktorom možno sú ľudia ktorí vedia aspoň z časti pochopiť jeho pocity.
...prepáčte. Ďakujem...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
niektore momenty poznam, až na ten alkohol a striedanie škol mam podobnu minulosť, okrajovo, taku light verziu ... takže chápem
... tiež bojujem, občas sam so sebou, občas je dobre, občas horšie ... zle dufam už bolo, viac nebude ... ale to je ta nadej v ktoru treba veriť
a ešte jedna a vec ... je naozaj dobre niektore veci o sebe nehovoriť ľuďom vôkol, to tiež zisťujem a uvedomujem si poslednu dobu, hlavne ak sa jedna o minulosť, stači keď to vie pár osôb, žijeme v pritomnosti, nie v minulosti
... tiež bojujem, občas sam so sebou, občas je dobre, občas horšie ... zle dufam už bolo, viac nebude ... ale to je ta nadej v ktoru treba veriť
a ešte jedna a vec ... je naozaj dobre niektore veci o sebe nehovoriť ľuďom vôkol, to tiež zisťujem a uvedomujem si poslednu dobu, hlavne ak sa jedna o minulosť, stači keď to vie pár osôb, žijeme v pritomnosti, nie v minulosti
Napíš svoj komentár
veľakrát som Bohu na nebesiach ďakoval, že som gay a nemusím znášať tieto útrapy hnusného sveta....
mám iba jedného "priateľa" a tým je JK, On ma ešte nikdy nesklamal, miluje ma a je nám spolu veľmi dobré....