Znova.
A zas.
Utíchne ta túžba niekedy? Snáď keď sa pominie, no na to radšej nepomyslieť. Musel si nájsť novú obeť, ale kde. Otázka nie je koho, vždy je to kde. Nie je to ani tak otázka, ako prirodzená súčasť jeho existencie.
Znie to síce divne, no jeho sluha bol stále rád, keď sa majster objavil; nie ako každý verný sluha, tento nebol vôbec verný aj majster to vedel, avšak vedel, že bude vždy náležite odmenený, napriek svojej predstieranej oddanosti. Či mu neprekážalo to čo robil? Klesol už tak nízko vo svojom životnom sklamaní, že si to už ani len neuvedomoval, obmedzený svojou inteligenciou, napokon nemal na výber. Ide skôr o to čo sa mu nestalo, než to čo sa mu privodilo.
Opäť prišiel a už na neho čakala. Čakala dlho, bolo to na nej vidieť, dávala to jasne najavo aj keď vôbec netušila, čo sa s ňou bude diať potom, ako sa rozhodne jej a hlavne sebe vyhovieť. Úplne zanikne. Nevedomosť je ale dobrá vec, pretože niekedy by sme nechceli to čo chceme, vedúc, čo bude nasledovať. Holt, nikto nie je prorok i keď niekoľko ľudí sa tým verejne prezentovalo.
Znova sa začal ukájať aj keď ho neustále prerušovala s menším a menším odhodlaním a dôrazom, čím viac vyhovoval jej prvotnému úmyslu. Skončil. Teraz sa už nezamýšľal, závisí to od nej. Táto to predsa strašne chcela. Sluha bol opäť spokojný, majster takisto, a tak sa mu iba ľahostajne odzdravil potom, čo sa sluha klaňal pri jeho odchode s odmenou v ruke. Vedel, že sa vráti.
Zápisy v denníku: I. II. III. IV.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár