Sedel sám vo svojej pusto prázdnej rezidencii. Objemná, ale prázdna; naplnená len nahromadenou špinou, občasnou pavučinou a zapadnutým prachom. Čakal... Trpezlivou hlavou mu zasa pohrávala oprášená cigánska myšlienka o nej. O ktorej? Zatiaľ netušil. Dočasne.

Stále sa nechal viesť svojím pocitom. Podľa toho, ktorá ho priťahovala najviac, na tú mal potom chuť. Nikdy nevyberal plánovane a práve to bola, možno, chyba. Azda keby si to dôkladne pripravoval, nedopadol by potom neskôr stále tak, ako zvykol.

Jeho jediný spojenec sa už na neho vykašľal. Našiel si nového sluhu. Za peniaze si vieme kúpiť všetko. Naozaj všetko. Priamo, nepriamo, to je jedno, ale hocičo. Častokrát ale len dočasne. Nevadí. Zatiaľ stále vyčkával...

Vedel, že "zatiaľ" je len krátkodobý stav a nevyhnutne musí nastať rutina. Sám a bez nej. S ňou, ale len v myšlienkach. Už to nevydržal. Trpezlivá myseľ, no nedočkavé telo. Predral sa cez sedemnásť dverí von a pobral sa na lov. Do mesta, kde ho nečakal nik iný, len ona.


Zápisy v denníku: I. II. III. IV.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár