Odíde z domu. No, ako sa to vezme. Ak vás zbalia na ulici do dodávky, dá sa to predpokladať za odchod? Napriek tomu, to stretnutie si dohodla sama. Odišla, pretože už nemala prečo ostávať doma. Panna nebola už od svojich siedmych rokov. Jej otec bol totiž veľmi láskavý.
Láska, niekedy má veľmi divné tendencie. Stále je to ale láska, vnímaná očami väčšiny ako pocit pozitívny. Tak prečo odsudzovať Grigoriho? On svoju dcéru naozaj ľúbil, neustále jej to dokazoval. Takmer každý deň. Po šiestich rokoch jeho nežných prejavov, mala už aj malá Lilis dosť. Nevďačnica...
A tak ušla z domu. Častokrát nie sme vďačný za to, čo nám osud prinesie, a pritom môže byť aj horšie. Malá Lilis to čoskoro pochopila, keď musela obšťastňovať namiesto jedného chlapa naraz dvoch, len aby mala čo do úst. A že pritom mala čo. Lež každý sa musíme nejako živiť, a tak Lilis nemala na výber.
Život mala stále rada, pričom je zvláštne, ako ľudia lipnú na existencii, napriek tomu, že sa to dá pokladať v mnohých prípadoch len za trápenie. Smrť nie je vždy taká zlá, len si to všetci myslia. Lilis bola ale zbabelec...
Častokrát si predstavovala, aké by to asi bolo, keby mala normálny život. Ale čo je normálne? Normálne je to, čo prežívame; to, čo prežívajú druhí? Kto určuje štandardy?
Lilis mala v podstate normálny život, s občasnou extravaganciou. Vlastne, teoreticky, nenormálny život ani neexistuje, pretože to by nebolo v súlade s definíciou samotného slova. Nenormálny: Vymykajúci sa norme.
Ibaže, nebola práve toto norma jej života? Tej spodiny, spodiny, kde sa narodila a v akej žila? Bola. Takže môžme teda usúdiť, že na jej živote, nech sa to zdá akokoľvek bizarné, nie je nič nenormálne. To si iba ona namýšľala...
Bolo ráno. Teda bol už obed, ale pre Lilis to je vždy ráno, keďže sa vtedy len prebúdza. Ráno musí totiž ešte zvyčajne dokráčať domov alebo sa zabávať.
Zabávať sa síce nezabáva, ale zabáva zvyšok tým, že sa baví i keď falošne. Je to jej práca. Sama si ju vybrala. Nech je teda tak. Slnko jej presvitalo cez tú malilinkú medzierku v zastretých žalúziách, a to ju zobudilo. Ešte aj slnko jej nedá spať. Nedosť snov a chlapov, ale to tak býva, že keď už, tak poriadne. Slnko. Dnešok.
Dnes mala narodeniny. Sedemnásť. Štyri roky praxe.
Štyri roky, a predsa si to nedá nikam do životopisu, ak sa náhodou bude uchádzať o nejakú prácu. Ak. Väčšinou ľudia v takomto Lilisinom rozpoložení majú tendenciu stagnovať, než napredovať. I ona si práve úfala, hneď po svojom prebudení. Pozerala na drevený strop, pokrytý vyrytými nápismi bývalých obyvateľov tohto zariadenia - veľmi výrečných a odzrkadľujúcich životné pravdy, ako Jikininki je kokot a podobne - jednoizbového, bez elektriny a plynu. Nevedela, čo si počne. Zúfalec...
V tom jej niekto zaklopal na dvere. Ostala v úplnom šoku. Nikdy predtým jej nikto na dvere nezaklopal. Teraz nevedela, čo má robiť. Znovu.
Znovu sa to ozvalo. Ten dopad ruky na jej drevené dvere, ktoré by nezadržali ani len pätnásťročného kriminálnika pred vniknutím.
Na vniknutia si ale Lilis už zvykla. Podišla k dverám a pootvorila ich. Vonku stál nejaký pán s kyticou žltých narcisov. Bolo ich osem.
Osem. Párny počet, takže sa na chvíľu preľakla. Kvetinár, ktorý ich držal na ňu civel. "Toto vám mám odovzdať slečna. Je to od pána Elpisa." Vložil jej kvety do náručia a odišiel. Pán Elpis bol jej predošlý zákazník alebo lepšie povedané majiteľ. Zaplatil si ju na celý víkend, ktorý strávili na jeho chate v horách. Z chaty sa samozrejme ani nepohla, pretože bola celý čas priviazaná k posteli. Po dvoch dňoch o hlade, smäde a sexu ju prepustil. Takmer ani nedošla domov.
Domov. To asi ani nikdy nepoznala. Nedošla na miesto, kde teraz prebývala, bude lepšia terminológia v jej poňatí. V tom sa uvedomila, že je úplne nahá. Možno práve preto na ňu tak ten chlap civel. Kvety si starostlivo položila do umývadla, pretože nemala iné, pre ne vhodné, miesto, kam by ich mohla uložiť. Nikdy pretým kvety nedostala. A tak si ju kúpil.
Tentokrát ale nie len telo, už ju mal komplet. Ako málo niekedy stačí.
O pár dní na to, ako si Lilis zavolal pán Narcis, aspoň tak mu Lilis vo svojej hlave hovorila, sa ním Lilis opäť nechala, no nechala, musela nechať po pár fackách, zviazať. Teraz bola zviazaná tri dni. Človek priemerne vydrží bez vody práve tak dlho. Počas sexuálnej aktivity, je ale jej potreba preexponovaná. Pán Elips musel ďalší deň nato vysvetľovať daný incident polícii. Avšak stálo to pre neho za to. Odovzdala sa mu celá predtým, než sa odovzdala inému.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár