Ležal som na bruchu a vykonával smiešne pohyby. Nie, nie Tie. Hľadal som pravou rukou pod vankúšom "svoje teplo." Okno bolo otvorené, tak som bol v pozícii opitého Eskimáka na ceste domov.
Pred sebou čierna obrazovka a mal som možnosť prepnúť na akýkoľvek program, no ja si vždy vyberiem svoj obľúbený seriál. Raz ten, inokedy tamten. Mal by som si niekedy pustiť nejaký celovečerný film.
Po pár prepnutých momentoch, ako aj obrazoch, som to zasa nechal na telenovele: Ja, Somár. Prebehoval som jednotlivými epizódami kúsok po kúsku vynechávajúc nepodstatné bláboly a reklamné bloky, pričom som sa smial na postave hlavného protagonistu s ktorým som sa takmer ani nestotožňoval a mal by som.
Z pohľadu kamery sú rozhodnutia stále jednoduchšie. No skúste si to zahrať v hlavnej role... Scenár je dosť chaotický a má mnoho variánt, pretože to kvantum informácii a možností sa ním nedá len tak ľahko zachytiť; i keď sa o to snažím(e).
Keď to už-už vyzeralo, že si zoberiem aj nejaké ponaučenie na konci jednej časti, prerušil môj signál akýsi lomoz. Bol to ožran s veľkou modrou kruhovou značkou, lemovanou bielym pásikom na okraji tri-štrnástky s rovnako farebným nápisom "Prejdite na druhú stranu" podporeným bielo-červeným podstavcom.
Zobral som to ako znamenie a pobral sa spať.
A všetko zaplnila temnota. Čierna vždy zvíťazí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár