noha vpred a noha vzad,
nohy dorezané mám,
cítim krv a cítim smrad.
Kráčam alejou nocí,
kvapka sem a kvapka tam,
kde sú samí cvoci,
vidím nič a vidieť mám.
A tak len vlastne šaliem.
Rukáv vpravo a vľavo.
V prítomnosti šeliem,
tvárim sa nechápavo.
Stojím si sám v daždi
a pot steká po čele,
pretože som vraždil
a bolo to, priam, skvelé.
Len holé nohavičky,
plonger au fond du gouffre,
sa stiahli pomaličky
a ani neviem prečo...
Noha vpred a noha vzad,
kvapka sem a kvapka tam.
Rukáv vpravo a vľavo
a pot steká po čele.
Idem si ja cestou sám,
kráčam alejou nocí,
a tak... Len vlastne šaliem...
Stojím si sám v daždi.
Cítim krv a cítim smrad,
vidím nič a vidieť mám.
Tvárim sa nechápavo
a bolo to, priam, skvelé.
Idem si ja cestou sám,
kvapka sem a kvapka tam,
nohy dorezané mám,
vidím nič a vidieť mám.
Chcel by som mať príčinu,
toho, čo ja sám neviem
a starať sa o inú
z mojich vlastných šeliem.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
michalko88
2. 10.októbra 2012 21:32
niečo na zamyslenie
2
Páči. Má to rytmus. Mávam presne tie pocity, keď sa deriem lesom... aj lesom ľudí. Aj vraždím, prečo nie. V lese je sloboda.
Napíš svoj komentár