"Tak toto teda nie!" Pomyslel si, keď cez šesťtýždňové neumyté sklo kupé zbadal chlapa. V pravej ruke zvieral nôž, na sebe hnedé sako a biela košeľa s rozopnutými troma gombíkmi. Nižšie nehľadel. Stačilo, že videl ten prijeblý výraz na jeho tvári. "Tu neskapem," povedal si, "aspoň nie takto, nejaký debilný úchyl!"

Dvere sa roztvorili, ale nebolo to jeho rukou. Chcel sa brániť, no nemohol. Prvý bod smerom na ľavé rameno a vtedy sa to stalo. Nemohol bolo dávno, dávno klamstvo. Schmatol ho pravou rukou za zápästie a ľavým predlaktím sa zaprel o jeho triceps. Počas toho vstával. Nôž minul pôvodný úmysel a skončil vedľa ucha. Koleno pozdravilo jeho žalúdok. Čelo pobozkalo nos. Členok sa zaprel o koleno. Pád. Pustenie noža. Holeň o lakeť a zvuk zlomenej kosti prehlušil aj vrzgot koľajníc. Začal ho mlátiť rukami do hlavy, až kým nevidel, že je v bezpečí.

Amok ustal. Skontroloval mu pulz a vytočil 112.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár