Nemal čo a nemal ako. Natrhnuté moje sako,
podrýva mi autoritu, lapsus sem, no lapsus i tu.
Premýšľam si tak bez zmyslu - pripadám si narovnako.
Srdce samé, nedobyté, pred láskou dôkladne skryté.
Nemalo koho a kedy. Ston ma nevytrhne z biedy,
upevňujem svoje ego, horšie, ako skladať lego...
Neľutujem, nič necítim - možno už aj naposledy.
Telo chabé, len samá kosť, začínam mať už toho dosť!
Nevieš čoho? Tak ti treba! Vraj vzhľad chlapa? Čistá bieda!
Myslíš, že s tým niečo spravím či sa len tak vážne tvárim?
Neviem, nedbám, nepopieram - HA! To ďalší pocit strieda.
Človek je malý, čiastočný, plus sám o sebe zbytočný.
Existencia je biedna, ako cesta medzihviezdna,
prázdnota všade navôkol, tú pannu ešte necmukol,
ona nevie - má byť triezva? Kto nezažil, ten to nezná.
A tak si tu kráčam svetom, neohrabaným preletom,
ponad hory, ktoré strážia; ponad les, kde iní bažia
po tých veciach nepoznaných, neidentifikovaných.
Levitujem, pozorujem - odhadzujúc tie závažia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cariesparadise
12. 1.januára 2012 21:11
DMT (Chemická skratka. Nevylož si to nesprávne. )
Napíš svoj komentár